Vychovávať reprezentantov a hráčov, ktorí budú klub reprezentovať na najvyššej úrovni, teda v prvej lige či extralige mužov. Aj to sú priority, na ktorých dlhodobo pracuje Mestský stolnotenisový klub z Čadce. Je to práve práca s mládežou, ktorá klub z Kysúc zdobí a pomáha mu udržať A družstvo v najvyššej súťaži. Veď Čadca je jediný klub na Slovensku, ktorá hrá extraligu dlhodobo len s vlastnými odchovancami.
Pavel Petráš a Radoslav Blažek v extralige, Milan Mariak či Marián Kapusta v 1. lige, to sú hráči, ktorí klubu ostali verní dodnes a sú kostrou extraligového či prvoligového družstva. Na stolnotenisovej scéne sú už dlhé roky, a tak aj v Čadci „pátrajú“ po hráčoch, ktorí by ich na týchto miestach vymenili.
Začali pomerne neskoro
„K stolnému tenisu nás priviedol otec. Začali sme v Základnej škole vo Svrčinovci. Keď sme boli trošku lepší, otec nás zobral do stolnotenisového klubu v Čadci, kde sme sa postupne začali zlepšovať,“ prezrádza o stolnotenisových začiatkoch bratov Cyprichovcov mladší Samuel.
Práve Radovan a Samuel Cyprichovci sú hráčmi, ktorí by mohli byť takzvanou novou generáciou Čadce. Starší Radovan, ktorý 1. marca dovŕšil 18. narodeniny, je už druhý rok členom A tímu. O vyše rok mladší Samuel zarezáva najmä za béčko.
Mal sa rozhodnúť do dvoch hodín. Staňo sa vracia do Poľska, je asistentom trénera v Niecieczi Čítajte „Obaja sa potrebujú zlepšiť aspoň o triedu, aby mohli vyslovene ťahať a byť stabilnými piliermi najmä v extralige. Pravdou je, že momentálne majú k výmene nás, starej generácie, najbližšie spomedzi mladých hráčov v klube,“ hovorí Pavel Petráš, dlhoročná jednotka Čadce.
Rodáci zo Svrčinovca pracujú od svojich začiatkov s istým hendikepom, ktorý zasiahol najmä staršieho z nich. So stolným tenisom začali pomerne neskoro, v deviatich resp. desiatich rokoch. Vzhľadom na dnešný trend je to aj o tri či štyri roky neskôr.
„Majú šancu ostať tam, kde sú (smiech). Ale majú šancu sa aj výrazne zlepšiť. My už im až tak nepomôžeme. Musia zabrať aj sami, veď sú to skoro dospelí ľudia. Pokiaľ chcú hrať extraligu, musia zamakať. Majú ešte rezervy, ale nie také, ktoré sa nedajú cieľavedomosťou dobehnúť,“ vysvetľuje skúsený Petráš, ktorý odohral v čadčianskom drese už osemnásť extraligových sezón a dodáva: „nevýhoda je, že sú bratia. Viac by sa možno tešili na spoločný tréning, kebyže sú kamaráti. Sú stále spolu a ešte aj spolu trénovať, možno im to občas vadí. Ale obaja sú rýchli, rýchlejší ako my starší. Pokiaľ zapoja všetky sily do tréningu, nevidím dôvod, prečo by nemali ísť hore.“
Často sa pohádajú
V Čadci budú musieť v blízkej budúcnosti aj naďalej stavať najmä na štyroch spomínaných hráčoch. Časť úspešnej generácie na čele s Poliačkom, Krkoškom či Jakubcom sa stolnému tenisu nemôže naplno venovať kvôli pracovným povinnostiam či zraneniam, mladšia generácia v zložení Maják, Mudrík či Roman Rezetka odišla za štúdiami alebo si vybrala iný stolnotenisový smer.
Podobný scenár je, žiaľ, možný aj u Cyprichovcov. Je otázne, čo bude nasledovať po ich ukončení strednej školy. To je však zatiaľ otázka budúcnosti. Momentálne obaja pôsobia v Čadci, a sú nielen bratia, ale aj veľkí konkurenti. Každý z nich to vníma inak.
Starší Radovan je často premotivovaný, mladší naopak flegmatik. Ich správanie neraz pripomína vzťah otca a syna, resp. trénera a zverenca. To sú aj dôvody ich hádok počas tréningového procesu.
„Samo má viac talentu, teší ma, keď sa mu darí. Navyše je mladší, vo svojej kategórií má v mládeži šancu presadiť sa. Čo sa týka tých hádok, občas je lenivý, a tak to aj vyzerá. Celkovo ten náš vzťah vyzerá tak, že ja som ten starší brat, ktorý mu so všetkým pomôže, vybaví...“ hovorí 18-ročný Radovan.
„Najskôr mi na tréningoch liezol na nervy. Keď sme spolu hrali, stále ma poučoval, čo mám ako zahrať. Ale teraz je to už iné, už sa s ním dá porozprávať a zahrať (smiech),“ dodáva 16-ročný Samuel.
Lepší je Samuel, zhodujú sa bratia
Bratia sa v otázke, kto z nich je lepší, vzácne zhodujú. Starší Radovan potvrdzuje svoje slová, že si naozaj myslí, že viac talentu má Samuel. Mladší brat hovorí, že posúdiť by to mali iní. Druhým dychom však dodáva, že je lepší.
Ich výkonnosť však nielen v klube považujú za viac než vyrovnanú. Každý z nich vyniká v niečom inom. Radovan má pekný štýl, údery hrá technicky správne a je fyzicky lepšie stavaný. Samuel má naopak viac citu na loptičku a pevnejšie nervy v kritických momentoch, ktoré sú v stolnom tenise veľmi dôležité. V poslednej dobe sa herne viac darí mladšiemu z bratov, čo však môže byť ovplyvnené aj viacerými faktormi.
„Je to komplikované. Rado v poslednej dobe toho veľa naprehrával, nakoľko nemôže hrať nižšiu súťaž ako extraligu. Psychicky mu to neprospieva, no bude sa musieť vzchopiť. Samo môže hrať vzhľadom na postavenie súpisiek našich družstiev až tri súťaže, okrem extraligy aj prvú ligu či druhú ligu. Rozmanitosť súťaží mu momentálne pomáha. Od novej sezóny však stúpne v rebríčku a o túto výhodu príde. Takže až časom sa ukáže, či a kto je lepší,“ myslí si Petráš.
V zbierke majú cenné úspechy
V kolektíve obľúbených chlapcov čaká v stolnom tenise ešte veľa driny, minimálne v tom prípade, ak sa chcú naozaj preraziť do slovenskej mládežníckej reprezentácie či nahradiť „starú“ generáciu v ťahaní čadčianskej extraligy.
Členovia širšieho kádra slovenskej reprezentácie juniorov už aj tak urobili pre stolný tenis v Čadci veľmi dobré meno. Svedčí o tom plejáda ich významných mládežníckych úspechov.
Radovan Cyprich, študent Gymnázia J.M. Hurbana v Čadci – bilingválnej sekcie si v roku 2014 zahral finále Slovenského pohára mládeže v kategórií starších žiakov.
„Bol to posledný turnaj s celuloidovými loptičkami (od sezóny 2014/2015 sa hrá s plastovými loptičkami – pozn. red.), preto si to tak dobre pamätám. Skončil som druhý, vo finále som prehral s Daniel Oráčom z Vranova nad Topľou,“ prezrádza Radovan.
Vo svojej zbierke má aj dva bronzy zo súťaží družstiev a kov rovnakého lesku zo štvorhry, ktorý získal so svojim bratom v roku 2014 na MSR starších žiakov.
Samuel, dnes 16-ročný študent Spojenej školy v Kysuckom Novom Meste, dosiahol hneď v začiatkoch svojej kariéry významné úspechy. Veď v roku 2012 získal na majstrovstvách Slovenska najmladšieho žiactva bronz vo dvojhre a zlato vo štvorhre. V tom istom roku si zahral aj finále Slovenského pohára.
Postupne pridal aj ďalšie úspechy. V roku 2014 bol lídrom čadčianskeho tímu, ktorý získal titul na slovenskom šampionáte družstiev mladších žiakov a o dva roky mal najväčší podiel aj na titule majstrov Slovenska v družstvách starších žiakov.
