V sobotu 3. marca mal súbor premiéru novej hry Láska na trikrát. Ďalšia éra Palárikovcov dozrela pred našimi diváckymi očami.
Vždy jednoduché kulisy mali zrazu ucelenejšiu podobu, jednoduchých, nízkorozpočtových kostýmov, typických pre ochotníkov, sa šmrncovne dotkla ruka divadelnej kostymérky. Hra Láska na trikrát, podľa predlohy jedného z najväčších ruských klasikov Antona Pavloviča Čechova, si jemnú noblesu zaslúžila.
Seniorom zaspievala heligonkárka Mudríková Čítajte Zádumčivá vdova Popovová (Alena Paluchová), jej sluha Luka (Jaroslav Patyk) a grobianský statkár Smirnov (Peter Holbička) otvorili trio divadelných vstupov. Pôvodná poviedka Medveď obsahuje niekoľko dramatických častí, asi preto ju režisér naplánoval na začiatok, aby postupne mohol pridávať na komediálnosti. Smirnov si od vdovy prišiel vypýtať dlh, ktorý u neho vyrobil Popovovej manžel. Impulzívna vdovička využije plač aj krik, aby sa zbavila starých sporov, no jej smútok a zadubenie visia na vlásku, keď nič z toho nezapôsobí na neodbytného Smirnova. Výborné prevedenie dramatických monológov o láske v podaní Paluchovej a Holbičku nútia diváka uvažovať o stereotypoch milostného prežívania muža a ženy.
Podobu monológu mal i dramatický výstup O škodlivosti tabaku v podaní Petra Švábika, ktorý demonštruje odtienok lásky, kedy si despotizmus partnera zamieňame za milostný prejav. Posmešky z malomestských nešvárov zakončil tretí vstup podľa pôvodnej Čechovovej poviedky Pytačky. Popri palárikovských stáliciach Patykovi (v úlohe Čabukova) a Švábikovi (stvárnil pytača Lomovova), presvedčivo odpremiérovala nová tvár Aďka Pokrývková (Nataša, dcéra Čabukova), ktorá ani náhodou za ostrieľanými hercami nezaostala. Keď do domu Čabukova zavíta Lomovov, aby požiadal o ruku Nataše, takú životnú udalosť nejde preklenúť bez fľaše pálenky. Herecky a komediálne bezchybné sú podgurážené dialógy postáv, ktoré by aj riešili zásnuby, keby sa nebolo treba sporiť, koho pes má väčší predkus.
Kedysi v deväťdesiatych rokoch bolo pre nich divadlo možno experiment. Katarína Janesová (ktorá tentoraz vymenila javisko za úlohu spolurežiséra), Paluchová, Holbička, v alternácii Ján Olešňan, Švábik a Patyk sa vtedy v súbore dali dokopy.
Dnes, napriek samorastu, vidíme elegantné, presvedčivé výkony a cítime súhru a alchýmiu zrelosti. Akt na pódiu ostáva divadlom. Každá hra je však okrem vystúpenia aj jedinečnou históriou veľmi konkrétnych vzťahov, priateľstiev, nutných konfliktov, vďaka ktorým títo ochotnícki herci zreli a diváci s nimi. Dámy a páni, choďte si pozrieť vystúpenie našich zaslúžilých miestnych divadelníkov a spozornite, lebo títo umelci svojou hrou reflektujú aj nás. Trikrát sa zamilujete.
Autor: MP
