ZÁKOPČIE. So stavbou začala obec už vlani. „Podarilo sa nám vybudovať základy a základovú dosku, vymurovať múry po prvý železo-betónový veniec. Do 30. septembra plánujeme budovu kompletne postaviť,“ informuje starosta Zákopčia František Hažík. Cely projekt financujú z vlastného rozpočtu. „Žiaľ, na knižnice neexistujú žiadne dotácie,“ konštatuje.
Na tomto mieste vyrastie obecná knižnica, turisticko-kultúrne a informačné stredisko s predajom suvenírov, pohľadníc, máp, poskytovaním reklamných letákov, propagačných materiálov.
V knižnici vytvoria miesto pre žiakov, ktorí potrebujú pracovať s počítačom a internetom. Nebude chýbať priestor na čítanie kníh a časopisov. Majú aj ďalšie plány na využitie budovy.
Na zážitky z detstva spomína dodnes
Podnikateľ Fedor Flašík kúpil v miestnej časti U Flašíka v konkurze pozemok a nehnuteľnosť, ktoré zostali po niekdajšom Jednotnom roľníckom družstve.
Povedal, že mal na to dôvod. V minulosti tam stál rodný dom jeho otca a babky. Družstvo nadobudlo objekt v 80. rokoch.
„Zákopčie a tento dom boli miestom, kde som v 60. a 70. rokoch trávil u mojej babky Veroniky Flašíkovej väčšinu času letných prázdnin, spolu so svojimi sesternicami, bratrancami a mojou sestrou,“ spomenul.
Ako mestský chlapec tam mal neskutočné zážitky, na ktoré, ako vraví, spomína dodnes. „Okrem prírody, kováčskej dielne v susedstve, v ktorej som dokázal presedieť hodiny a fascinovane pozerať na kováča, pána Kajánka, ako podkúva kone, až po pasenie oviec, hľadanie dubákov za domom či bicyklovanie od Flašíka na Majer a späť.“
Na uvedenej nehnuteľnosti ho fascinovalo aj to, že keď tam začal chodiť ako dieťa, v prízemných priestoroch bola krčma a krčmárkou bola jeho babka. „Bol tam „gulečník“, klasické poháre (žajdlíky) na tvrdý alkohol, celé leto chladené pivo (čo som nepil), ale fascinovalo ma uloženie ľadu v sene, ktorý tam nanosili počas zimy a vydržal takmer do tej nasledujúcej.“
Tragédia na čadčianskej betonárke. O život prišiel dlhoročný pracovník Čítajte Do Zákopčia chodil aj so svojimi deťmi
Po zrušení krčmy vzniklo na mieste „dedovizne“ zdravotné stredisko, čo bola podľa neho obrovská výhoda pri drobných zraneniach, ktoré takmer dennodenne ako deti utŕžili. Nad ním sídlili malé potraviny, ktorých vedúcou bola jeho teta Hela.
„Boli to všetko emócie, ktoré zanechajú vo vás stopu na celý život. Kúzlo prírody, čaro jednoduchých a prirodzených ľudí sa vám vryjú do pamäti a ten úžasný kolorit Kysúc vlastne pochopíte až v dospelosti,“ priznal.
Veľmi rád sa tam vracal aj neskôr, keď mal už vlastnú rodinu. Svojim deťom ukazoval, kde trávil detstvo a najmä prázdniny. „Keď ma oslovil tamojší starosta s tým, či by som nedaroval pozemok s nehnuteľnosťou obci, keďže ich nevyužívam a ona má záujem vybudovať na tomto mieste polyfunkčný objekt, neváhal som ani minútu. Previedol som ich na ňu darovacou zmluvou.“
Vlani pre MY Kysucké noviny povedal, že nič ho nepoteší viac, ako keď sa obci podarí naplniť zámer a „U Flašíka“ vyrastie krásny polyfunkčný objekt. „Budem sa tešiť, keď ho po dokončení navštívim.“
