ČADCA. Riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský prezrádza, že návštevníci momentálne mince vidieť nemôžu, sprístupnia ich v jeseni.
„Pôvodne sme plánovali predstaviť ich v rámci novej expozície Kysucká odysea, ktorú sme otvorili vlani. Vzhľadom k tomu, že sme v súčasnosti získali dotáciu z Fondu na podporu umenia na vytvorenie úplne novej expozície venovanej archeológii v radoľskom kaštieli, prehodnotili sme to,“ informuje Jesenský. V jeseni tak predvedú návštevníkom horelický poklad v celej jeho kráse, zároveň odprezentujú unikátne nálezy z Kosceliska. „Rovnako sme požiadali o grant v súvislosti s rekonštrukciou črepov pravekej a stredovekej keramiky. Verím, že sa nám s pomocou reštaurátorov z Považského múzea v Žiline podarí skompletizovať čo najviac nádob a predstavíme ich verejnosti,“ vraví riaditeľ.
Nálezca odovzdal poklad odborníkom
Pred 18 rokmi sa múzejníci potešili z pokladu, ktorý objavil pri výkopových prácach v blízkosti domu Jozef Kubica z Čadce. Mince boli uložené v hlinenom krčahu. Najstaršou bol denár Mateja Korvína z roku 1489, najmladšou trojgrajciar Leopolda I. z roku 1677.
Po tom, čo pán Jozef poklad našiel, bez váhania nález ohlásil. Mince zhrnul do sklenených pohárov od zaváranín a čakal na príchod odborníkov. Potom sa začalo s počítaním strieborniakov. Počet sa neskôr ustálil na čísle 1658.
Zelenou patinou pokryté mince putovali do múzea, kde absolvovali očistné procedúry vrátane kúpeľa v kyseline fosforečnej, v sérii po pätnásť kusov. Pre konzervátorov a reštaurátorov to znamenalo veľa práce.
Samotné počítanie prebehlo niekoľkokrát, kým sa dopracovali ku konečnému číslu. „Náročné bolo aj čistenie, pretože mince nižšej hodnoty, aj keď boli strieborné, mali iný stupeň oxidácie vďaka odlišným kovovým prímesiam v striebre a bolo potrebné používať rôzne chemikálie,“ spomína Jesenský. Pohľad na portréty uhorských panovníkov Ferdinanda III., jeho nástupcu Leopolda I. či poľského kráľa Žigmunda nenechával nikoho na pochybách, že platidlá pochádzajú z obdobia rokov 1623 až 1679.
V zemi boli minimálne 300 rokov
Podľa Jesenského, keďže nález obsahoval iba mince menšej hodnoty, pričom viac ako polovica z nich bola poľských, je vraj viac ako pravdepodobné, že ich zakopal nejaký kupec smerujúci z Poľska na trh do Kysuckého Nového Mesta alebo iného trhového mesta na severozápadnom Slovensku, prípadne remeselník vracajúci sa so zarobenými peniazmi z Poľska.
Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív 35. Čítajte
Ukryté mince z pokladu v Čadci predstavovali vo svojej dobe pomerne veľký obnos peňazí, pre ktorý by sa v prípade prežitia oplatilo tomu, čo ich ukrýval, vrátiť. Pretože zostali v zemi minimálne 300 rokov, je isté, že ten, kto ich tam dal, už nemal možnosť vybrať ich, prípadne nik z jeho najbližších o tomto bohatstve nevedel, a preto ho nehľadal.
POKLAD OBSAHOVAL:
Denáre: 57 ks
Grajciare: 703 ks, z toho: 1-grajciare – 1 ks, 3-grajciare – 608 ks, 6-grajciare – 22 ks, 10-grajciare – 4 ks, 15-grajciare – 68 ks (spolu v hodnote 3017 grajciarov).
Poltoraky: 547 ks
Poľské groše: 332 ks, z toho groše: – 4 ks, 1-groše – 5 ks, 2-groše – 2 ks, 3-groše – 188 ks, 6-groše – 133 ks (spolu v hodnote 1373 grošov).
Orty: 9 ks
Polbatzeny: 10 ks
