Futbal je fenomén, ktorý milujú ľudia po celom svete. Najpopulárnejší šport na svete je doménou mužov, veď v každej dedine na Slovensku je futbalové mužstvo, ktorému chodia každú nedeľu fandiť verní fanúšikovia.
Žien, ktoré si obúvajú kopačky, je síce menej, no aj ony na ihrisku dokazujú, že to s loptou vedia. Nie sú možno tak silné po fyzickej stránke, no v práci s loptou často predčia aj mužov.
Najpopulárnejšia hra na svete učarovala aj mladej Kysučanke. Tá síce počas svojich začiatkov musela počúvať narážky na to, že ako dievča hrá futbal, no nevzdala to. Dnes oblieka dnes ŠK Slovan Bratislava, v minulom roku ju zaradili do Jedenástky roka a pracuje na tom, aby si raz obliekla aj reprezentačný dres.
Reč je o 19-ročnej sympatickej futbalistke Monike Bytčánkovej z Podvysokej.
Ako ste sa dostali k futbalu?
– Futbal som začala hrať asi v 3. ročníku na základnej škole. Keďže som mala ihrisko za domom, tak som s futbalom žila už odmalička. Nielen ja, ale aj moji bratia či otec sa venovali futbalu. Tréningy ma bavili a čím som bola staršia, tým ma futbal pohlcoval viac.

Nepočúvali ste v mladosti reakcie od okolia, kamarátov, spolužiakov – dievča, a hrá futbal, je to divné?
– Keď som začínala, boli tam nejaké narážky od okolia, ale ja som ich vôbec nevnímala. Len som robila to, čo ma baví. Po čase to aj ostatní pochopili, že to asi myslím vážne, keď som to nevzdala.
Aký je celkovo ženský futbal? Predsa len, ženy sú iné ako muži, je to badať aj pri futbale?
– Najväčší rozdiel je asi po fyzickej a rýchlostnej stránke, kde dominujú muži. Myslím, že v technických zručnostiach je to veľmi rovnocenné, aj keď niekedy by som povedala, že ženy sú technickejšie ako muži.
Muži majú v kabíne množstvo zvykov. Ako to vyzerá u žien?
– Vo viacerých ženských kluboch je zaužívaný pokrik v kruhu všetkých hráčok a trénerov. A ešte zvykneme mávať vlastné pozdravy na začiatku či na konci tréningu.
Ženy sú tými krajšími polovičkami mužov. Dbáte o svoj výzor aj pri futbale, alebo ide v tomto prípade vizáž bokom?