Streda, 13. november, 2019 | Meniny má Stanislav

Veľká noc sa na Kysuciach spájala s magickými úkonmi

Niektoré zvyky, ktoré sa spájali s Veľkou nocou na Kysuciach, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz.

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. 

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. (Zdroj: JAROSLAV VELIČKA)

Cez pôst sa varili plané, nemastné jedlá. Omastu nahrádzal rozotrený cesnak. Jedávala sa väčšinou kapusta, zemiaky, cesnaková a polievky zo strukovín, ale bez omasty, iba so zátrepkou (voda s múkou).

Ženy chodili počas pôstu oblečené v tmavom, s tmavou pokrývkou hlavy, nekonali sa zábavy, svadby, ani žiadne veselé podujatia. Už v prvom týždni sa začala v kostoloch slúžiť „krížová cesta“, ktorá sa konala týždenne až do konca pôstu. V tomto období začínali gazdinky pomaly s prípravou na jarné práce. Plátali sa vrecia, plachty, oberalo obilie od nečistôt a začínalo sa s prípravou na sadbu zemiakov. Gazdovia chystali povozy, opravovali poľnohospodárske náradia a vyvážali maštaľný hnoj. V domácnostiach gazdinky poskladali z krížov, kultových obrazov a sôch ozdobné vence. Počas zaviazaných zvonov „umučenie“ na kríži zakryli čiernou látkou. Ozdoby sa opäť dali na kríže až po vzkriesení.

Článok pokračuje pod video reklamou

K sviatkom patrila na Kysuciach aj mágia

Magické úkony, ktoré sa k tomuto obdobiu viažu, sú vlastne zmesou pohanských a kresťanských zvykov. Jedno však majú spoločné – je to zabezpečenie prosperity hospodárstva a zdravia rodiny.

Vynášanie Moreny, ako symbolu smrti a zimy na Smrtnú nedeľu, malo zabezpečiť príchod jari a odchod smrti a chorôb. Preto choré ženy s radosťou požičali súčasti odevu na jej pristrojenie. Verili, že ich choroba odíde spolu s ňou. Na Kvetnú nedeľu roznášali dievčatá v košíkoch po dedine bahniatka. Rozdávali ich gazdinkám ako symbol života a jari. Gazdiné chodili posviacať bahniatka do kostola, aby ich potom počas roka mohli využiť na zabezpečenie prosperity hospodárstva. Pri prvej jarnej orbe gazda vložil koňovi alebo kravke do postroja vetvičku posvätených bahniatok. Bahniatka dal do prvej vyoranej brázdy, aby mu ľadovec nezničil úrodu. Počas letných búrok pálili gazdinky bahniatka a hromničnú sviečku na odvrátenie búrky a krupobitia.

Gazda sa postaral o ochranu hospodárstva

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. Umývali tam dokonca i malé deti, aby ich ochránili pred chorobami. Táto voda údajne liečila svrab a iné kožné choroby. Odkladali si z nej aj na použitie počas roka, najmä proti urieknutiu.

V zatopenej obci Riečnica na Veľký piatok pred východom slnka gazdovia prevádzali kone cez potoky, aby ich počas roka neboleli nohy a nehnisali im kopytá. Gazdinky zasa v tom čase vymetali izby metlou z tŕnia smerom k dverám, aby sa jej cez rok nedržal v obydlí hmyz. Mladé dievčatá sa chodili pod vŕbu česať, aby mali vlasy také dlhé a krásne ako tie vŕbové prúty. Na Veľký piatok gazdiná musela variť šúľance, ktoré museli byť čo najdlhšie, aby mala pekný dlhý ľan. Ďalším jedlom boli zemiakové halušky, ktoré museli byť tiež dlhé, aby im narástlo pekné dlhé obilie.

Prečítajte si tiež: Biskup Viliam Judák bude krstiť i umývať nohy Čítajte 

V Rudine na Veľkonočný pondelok upiekla koláč, ktorý bol zakvasený z trojakej múky, vajíčka do neho museli byť od troch susediek a mlieko podojené pred západom slnka. Koláč bol na stole spolu so svätenou vodou a keď sa šli svätiť oziminy, vyniesla ho do poľa na ochranu ozimín.

Neodmysliteľným symbolom bol vŕbový korbáč

Veľkonočná nedeľa je deň oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista, tento deň je prísne zasvätený, a preto sa k nemu neviažu žiadne magické úkony. Na Veľkonočný pondelok chodili už od včasného rána mládenci po šibačkách a oblievačkách. Nosili so sebou nádoby s vodou a vŕbové korbáče, ktorými šibali dievčatá. Korbáč bol tiež symbolom jari a šibanie ním malo očistný charakter, „aby sa ich svrab nechytel“. Tú istú funkciu mala aj voda, ktorou oblievali mládenci dievčatá. Najväčšia hanba pre dievku bola, keď ju mládenci neprišli vyšibať a pooblievať.

S vajíčkami sa na jar čarovalo

Vajíčko odpradávna symbolizovalo nový život, plodnosť a kontinuitu života. Na jar, keď sa vyháňal dobytok na pašu, tak sa mu po chrbte pogúľali vajíčka, aby bol celé leto guľatý ako to vajíčko. Škrupinky z vajíčok kládli do prvej brázdy na jar, keď šli siať, aby bola dobrá úroda. Kládli ich aj do základov nového domu. Preto bolo vajíčko jedným z predmetov na obdarovávanie. Pri fašiangových obchôdzkach masiek po dedine obdarovávali gazdiné okrem inej poživne aj vajíčkami. Tak isto na Kvetnú nedeľu, keď chodili dievčatá „po máji“, dostávali za odmenu od nich vajíčka. Aj v ľúbostnej mágii sa stretávame s rôznymi praktikami s vajíčkami, ako napr. ponúkanie mládenca, o ktorého mala dievka záujem, tzv. žliabkovou praženicou opraženou z vajíčok rozbíjaných na chrbtici dievky. Z pôvodných nezdobených vajíčok na obdarovanie, resp. obetovanie, sa vyvinuli zdobené vajíčka.

Okrúhly darček pre pocestných

Prvá dostupná informácia o maľovaných vajíčkach je z Prednej Ázie, kde v pohrebiskách z polovice tretieho tisícročia pred naším letopočtom sa našli sfarbené škrupinky. Na Slovensku objavili farebné škrupinky v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi. U našich susedov v Čechách medzi pospolitým ľudom sa o vajíčkach traduje takáto povesť: Keď Pán Ježiš chodil so svätým Petrom po svete, prišli na jedno gazdovstvo a pýtali od gazdinej kúsok chleba. Ona však nemala v tom čase ani kúska v chalupe. Keďže sa sťažovali, že majú hrozný hlad, nevedela, čím ich nakŕmiť. Vtom počula na hniezde kotkodákať sliepku. Rýchlo bežala do kurína, pozbierala vajíčka z hniezda a hodila ich do horúcej pahreby upiecť. Nimi potom obidvoch pocestných nakŕmila. Aké však bolo jej prekvapenie, keď po ich odchode išla pozametať škrupinky z vajec a tieto boli premenené na zlato. Od tých čias každého pocestného, ktorý k nim zavítal, obdarovávala vajíčkami.

Zvyk zdobiť vajíčka a obdarovávať nimi sa viaže výlučne k veľkonočnému obdobiu. Spôsoby zdobenia sú v rôznych krajoch odlišné a tradujú sa z generácie na generáciu. U nás na Kysuciach sa jednoducho zdobili vajíčka varením v cibuľovej šupke, jelšovej kôre, škrupinách z orecha, šafrane a podobne.

Jednou z najstarších techník je oblepovanie trávou

Jednou z najstarších techník je oblepovanie vajíčok rôznymi lístočkami a trávami a potom takto obložené sa varili vo farbive. Na mieste, kde bol priložený lístoček, ostáva iný odtieň a vajíčko má rastlinný motív. Ďalšou technikou bolo voskovanie. Vosk sa nanášal do rôznych ornamentov na vajíčko špendlíkom alebo tenučkou trubičkou.

Najstaršie ornamenty boli geometrické tvary odpozorované z prírody – bodky, čiarky, kosoštvorce, línie, rozviliny, neskôr pribúdajú rastlinné motívy, potom zvieracie a dokonca i písmo – veršíky a podobne. Ďalšou technikou je vyškrabávanie a v niektorých oblastiach aj leptanie. Na horných Kysuciach je ešte živý zvyk, najmä v Klokočove a okolí Turzovky, zdobiť vajíčka prifarbenou sitinou z močiarnej trávy. Zaujímavý spôsob zdobenia je zdobiť vajíčka odrôtovaním – buď medeným alebo strieborným drôtikom. Ženy ich zdobili pred Veľkou nocou, aby mohli cez veľkonočné sviatky obdarovať nimi mládencov, ktorí ich prídu vyšibať. Šibanie je očistným úkonom, má chrániť ženu od všetkých chorôb. Ako odmenu zaň dostal mládenec symbol nového prebúdzajúceho sa života – vajíčko. Sú to zvyky pretrvávajúce odpradávna, oslavujú jarný slnovrat a prebúdzajúcu sa prírodu.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať
  2. Obyčajné dáta sa dokážu premeniť na neobyčajné veci
  3. Denisa Fedáková: Štyridsiatka nie je vôbec prekážkou
  4. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme
  5. Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.
  6. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček
  7. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku?
  8. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  9. Nestarnú, ale dozrievajú
  10. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE
  1. Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.
  2. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček
  3. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku?
  4. Prezentácia zahraničných partnerských univerzít na EUBA
  5. Tatras guide: A fresh take on the stunning soul of Slovakia
  6. Nové palivo E10 zníži emisie v doprave
  7. Denisa Fedáková: Štyridsiatka nie je vôbec prekážkou
  8. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  9. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme
  10. Na rozvoj turizmu v Košickom kraji je pripravených 840-tisíc eur
  1. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch 10 633
  2. 5 najúčinnejších tipov, ako sa zbaviť bolesti hlavy 9 992
  3. Príbehy z raketovej základne, ktoré ste nikdy nemali počuť 8 946
  4. Pre prácu v banke sú nevyhnutné tri schopnosti. Máte ich? 6 838
  5. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 6 257
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 5 393
  7. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE 5 333
  8. VIVO! prišlo do Bratislavy 4 840
  9. Vyjadrením bohatstva nie sú peniaze, ale múdrosť 4 253
  10. Nový Volkswagen Golf a jeho 7 zásadných noviniek 4 213

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Nežná revolúcia

Protagonista Novembra 1989 v Čadci: Šiel by do toho znova

Najeuforickejším zhromaždením v Čadci počas Novembra 1989 bol generálny štrajk v pondelok 27. novembra. Viedol ho Stanislav Machovčák a po tridsiatich rokoch si na toto obdobie zaspomínal. Ako hodnotí uplynulé tri desaťročia od revolúcie?

K posunu vpred môže prispieť zdieľanie dát či spolupráca samospráv

Ako je to s modernými mestami, regiónmi a šikovnými riešeniami na Slovensku?

Diskutujúci na stredajšom diskusnom fóre Smart Cities v Žiline.

Zadržali takmer päťdesiat vodičov „pod parou“

Až 49 podgurážených vodičov na cestách. Taká je týždenná bilancia policajných kontrol na cestách Žilinského kraja.

Kontroly na cestách pokračujú.
Nezvestná Miroslava.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Aktualizácia 18:00

Neuveriteľná kolóna na Hospodárskej ulici v Trnave

Vodiči sa museli obrniť poriadnou trpezlivosťou.

AKTUALIZOVANÉ: 13:35

Na Liptov sa valí voda z Nízkych Tatier

Hladina riek sa cez noc znásobila. Voda strhla mosty na Magurku.

Vybrali SME

Už ste čítali?