Nedeľa, 22. apríl, 2018 | Meniny má Slavomír
Pridajte si svoje mesto

Veľká noc sa na Kysuciach spájala s magickými úkonmi

Niektoré zvyky, ktoré sa spájali s Veľkou nocou na Kysuciach, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz.

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. (Zdroj: JAROSLAV VELIČKA)

Cez pôst sa varili plané, nemastné jedlá. Omastu nahrádzal rozotrený cesnak. Jedávala sa väčšinou kapusta, zemiaky, cesnaková a polievky zo strukovín, ale bez omasty, iba so zátrepkou (voda s múkou).

Ženy chodili počas pôstu oblečené v tmavom, s tmavou pokrývkou hlavy, nekonali sa zábavy, svadby, ani žiadne veselé podujatia. Už v prvom týždni sa začala v kostoloch slúžiť „krížová cesta“, ktorá sa konala týždenne až do konca pôstu. V tomto období začínali gazdinky pomaly s prípravou na jarné práce. Plátali sa vrecia, plachty, oberalo obilie od nečistôt a začínalo sa s prípravou na sadbu zemiakov. Gazdovia chystali povozy, opravovali poľnohospodárske náradia a vyvážali maštaľný hnoj. V domácnostiach gazdinky poskladali z krížov, kultových obrazov a sôch ozdobné vence. Počas zaviazaných zvonov „umučenie“ na kríži zakryli čiernou látkou. Ozdoby sa opäť dali na kríže až po vzkriesení.

Článok pokračuje pod video reklamou

K sviatkom patrila na Kysuciach aj mágia

Magické úkony, ktoré sa k tomuto obdobiu viažu, sú vlastne zmesou pohanských a kresťanských zvykov. Jedno však majú spoločné – je to zabezpečenie prosperity hospodárstva a zdravia rodiny.

Vynášanie Moreny, ako symbolu smrti a zimy na Smrtnú nedeľu, malo zabezpečiť príchod jari a odchod smrti a chorôb. Preto choré ženy s radosťou požičali súčasti odevu na jej pristrojenie. Verili, že ich choroba odíde spolu s ňou. Na Kvetnú nedeľu roznášali dievčatá v košíkoch po dedine bahniatka. Rozdávali ich gazdinkám ako symbol života a jari. Gazdiné chodili posviacať bahniatka do kostola, aby ich potom počas roka mohli využiť na zabezpečenie prosperity hospodárstva. Pri prvej jarnej orbe gazda vložil koňovi alebo kravke do postroja vetvičku posvätených bahniatok. Bahniatka dal do prvej vyoranej brázdy, aby mu ľadovec nezničil úrodu. Počas letných búrok pálili gazdinky bahniatka a hromničnú sviečku na odvrátenie búrky a krupobitia.

Gazda sa postaral o ochranu hospodárstva

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. Umývali tam dokonca i malé deti, aby ich ochránili pred chorobami. Táto voda údajne liečila svrab a iné kožné choroby. Odkladali si z nej aj na použitie počas roka, najmä proti urieknutiu.

V zatopenej obci Riečnica na Veľký piatok pred východom slnka gazdovia prevádzali kone cez potoky, aby ich počas roka neboleli nohy a nehnisali im kopytá. Gazdinky zasa v tom čase vymetali izby metlou z tŕnia smerom k dverám, aby sa jej cez rok nedržal v obydlí hmyz. Mladé dievčatá sa chodili pod vŕbu česať, aby mali vlasy také dlhé a krásne ako tie vŕbové prúty. Na Veľký piatok gazdiná musela variť šúľance, ktoré museli byť čo najdlhšie, aby mala pekný dlhý ľan. Ďalším jedlom boli zemiakové halušky, ktoré museli byť tiež dlhé, aby im narástlo pekné dlhé obilie.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Biskup Viliam Judák bude krstiť i umývať nohy

V Rudine na Veľkonočný pondelok upiekla koláč, ktorý bol zakvasený z trojakej múky, vajíčka do neho museli byť od troch susediek a mlieko podojené pred západom slnka. Koláč bol na stole spolu so svätenou vodou a keď sa šli svätiť oziminy, vyniesla ho do poľa na ochranu ozimín.

Neodmysliteľným symbolom bol vŕbový korbáč

Veľkonočná nedeľa je deň oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista, tento deň je prísne zasvätený, a preto sa k nemu neviažu žiadne magické úkony. Na Veľkonočný pondelok chodili už od včasného rána mládenci po šibačkách a oblievačkách. Nosili so sebou nádoby s vodou a vŕbové korbáče, ktorými šibali dievčatá. Korbáč bol tiež symbolom jari a šibanie ním malo očistný charakter, „aby sa ich svrab nechytel“. Tú istú funkciu mala aj voda, ktorou oblievali mládenci dievčatá. Najväčšia hanba pre dievku bola, keď ju mládenci neprišli vyšibať a pooblievať.

S vajíčkami sa na jar čarovalo

Vajíčko odpradávna symbolizovalo nový život, plodnosť a kontinuitu života. Na jar, keď sa vyháňal dobytok na pašu, tak sa mu po chrbte pogúľali vajíčka, aby bol celé leto guľatý ako to vajíčko. Škrupinky z vajíčok kládli do prvej brázdy na jar, keď šli siať, aby bola dobrá úroda. Kládli ich aj do základov nového domu. Preto bolo vajíčko jedným z predmetov na obdarovávanie. Pri fašiangových obchôdzkach masiek po dedine obdarovávali gazdiné okrem inej poživne aj vajíčkami. Tak isto na Kvetnú nedeľu, keď chodili dievčatá „po máji“, dostávali za odmenu od nich vajíčka. Aj v ľúbostnej mágii sa stretávame s rôznymi praktikami s vajíčkami, ako napr. ponúkanie mládenca, o ktorého mala dievka záujem, tzv. žliabkovou praženicou opraženou z vajíčok rozbíjaných na chrbtici dievky. Z pôvodných nezdobených vajíčok na obdarovanie, resp. obetovanie, sa vyvinuli zdobené vajíčka.

Okrúhly darček pre pocestných

Prvá dostupná informácia o maľovaných vajíčkach je z Prednej Ázie, kde v pohrebiskách z polovice tretieho tisícročia pred naším letopočtom sa našli sfarbené škrupinky. Na Slovensku objavili farebné škrupinky v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi. U našich susedov v Čechách medzi pospolitým ľudom sa o vajíčkach traduje takáto povesť: Keď Pán Ježiš chodil so svätým Petrom po svete, prišli na jedno gazdovstvo a pýtali od gazdinej kúsok chleba. Ona však nemala v tom čase ani kúska v chalupe. Keďže sa sťažovali, že majú hrozný hlad, nevedela, čím ich nakŕmiť. Vtom počula na hniezde kotkodákať sliepku. Rýchlo bežala do kurína, pozbierala vajíčka z hniezda a hodila ich do horúcej pahreby upiecť. Nimi potom obidvoch pocestných nakŕmila. Aké však bolo jej prekvapenie, keď po ich odchode išla pozametať škrupinky z vajec a tieto boli premenené na zlato. Od tých čias každého pocestného, ktorý k nim zavítal, obdarovávala vajíčkami.

Zvyk zdobiť vajíčka a obdarovávať nimi sa viaže výlučne k veľkonočnému obdobiu. Spôsoby zdobenia sú v rôznych krajoch odlišné a tradujú sa z generácie na generáciu. U nás na Kysuciach sa jednoducho zdobili vajíčka varením v cibuľovej šupke, jelšovej kôre, škrupinách z orecha, šafrane a podobne.

Jednou z najstarších techník je oblepovanie trávou

Jednou z najstarších techník je oblepovanie vajíčok rôznymi lístočkami a trávami a potom takto obložené sa varili vo farbive. Na mieste, kde bol priložený lístoček, ostáva iný odtieň a vajíčko má rastlinný motív. Ďalšou technikou bolo voskovanie. Vosk sa nanášal do rôznych ornamentov na vajíčko špendlíkom alebo tenučkou trubičkou.

Najstaršie ornamenty boli geometrické tvary odpozorované z prírody – bodky, čiarky, kosoštvorce, línie, rozviliny, neskôr pribúdajú rastlinné motívy, potom zvieracie a dokonca i písmo – veršíky a podobne. Ďalšou technikou je vyškrabávanie a v niektorých oblastiach aj leptanie. Na horných Kysuciach je ešte živý zvyk, najmä v Klokočove a okolí Turzovky, zdobiť vajíčka prifarbenou sitinou z močiarnej trávy. Zaujímavý spôsob zdobenia je zdobiť vajíčka odrôtovaním – buď medeným alebo strieborným drôtikom. Ženy ich zdobili pred Veľkou nocou, aby mohli cez veľkonočné sviatky obdarovať nimi mládencov, ktorí ich prídu vyšibať. Šibanie je očistným úkonom, má chrániť ženu od všetkých chorôb. Ako odmenu zaň dostal mládenec symbol nového prebúdzajúceho sa života – vajíčko. Sú to zvyky pretrvávajúce odpradávna, oslavujú jarný slnovrat a prebúdzajúcu sa prírodu.


  1. VIDEO: Vážna dopravná nehoda v okrese KNM! Video 816
  2. Pacienti z Kysúc transportmi do okolitých nemocníc trpia 444
  3. Na Semeteši si pripomenú najväčšiu tragédiu na Kysuciach Foto 345
  4. Ďalšia modernizácia železničnej trate z Krásna nad Kysucou je v nedohľadne 120
  5. Kysučania chcú späť stanicu rýchlej lekárskej pomoci! Video 61
  6. Odfotil aj Hamšíka či Plačkovú! Kuljovský mapuje dianie v regióne už desať rokov Foto 49
  7. Kysucká desiatka napíše už svoju trinástu kapitolu 41
  8. Šachisti z Radôstky postúpili do štvrtej ligy 39
  9. Oľga Pohanková na rodných Kysuciach 37
  10. Pri tragickej nehode vyhasol život vodiča 36

Najčítanejšie správy

Kysuce

VIDEO: Vážna dopravná nehoda v okrese KNM!

Leteckí záchranári zo Žiliny leteli v piatok dopoludnia na pomoc zraneným pri hromadnej dopravnej nehode medzi obcami Povina a Radoľa.

Pacienti z Kysúc transportmi do okolitých nemocníc trpia

Ministerstvo zdravotníctva už vyhlásilo verejnú súťaž a tak je možné, že trápeniu pacientov z Kysúc, ktorí potrebujú magnetickú rezonanciu, by mohol byť koniec. V súčasnosti musia za vyšetrením cestovať do okolitých miest.

Na Semeteši si pripomenú najväčšiu tragédiu na Kysuciach

Obyvatelia Vysokej nad Kysucou na tragický dátum - 20. apríl 1945 nezabúdajú. V časti Semeteš pred 73 rokmi „vlasovci“ nemilosrdne zavraždili 21 nevinných ľudí. Boli medzi nimi aj šestnásťroční chlapci.

Ďalšia modernizácia železničnej trate z Krásna nad Kysucou je v nedohľadne

S modernizáciou železničnej trate z Krásna nad Kysucou smerom k štátnej hranici s ČR sa malo začať ešte v roku 2016. Práce však nezačali. Ministerstvo dopravy potvrdilo, že je problém s financiami.

Kysučania chcú späť stanicu rýchlej lekárskej pomoci!

Takmer desaťtisíc Kysučanov podpísalo petíciu za zachovanie stanice rýchlej lekárskej pomoci. Starostovia dolných Kysúc plánujú odovzdať petičné hárky ministerke zdravotníctva.

Blízke regióny

Tragédia na Liptove. Žena vypadla z raftu, našli ju mŕtvu

Po pristátí si lekárka leteckých záchranárov prevzala do svojej starostlivosti muža a približne štvorročného chlapca.

Parkovanie pri Gaderskej doline nebude zadarmo

Výnos z parkovania použije obec i na rekonštrukciu ciest a chodníkov.

Turistov aj cyklistov vykázali z Jánskej doliny

Od minulého týždňa majú peší a cyklisti zakázaný vstup do jednej z najnavštevovanejších slovenských dolín. Dôvodom je ťažba kalamitného dreva.

Za mŕtvych kamarátov zapália sviečku

Tragická dopravná nehoda, pri ktorej nedávno zomreli dvaja Ružomberčania, zasiahla množstvo ľudí.

Ihrisko pri škole inšpektori zavreli, lebo už nie je bezpečné

Žiadosti o peniaze na havarijný stav školského športoviska neprešli. Obec ho ide opravovať z vlastných.

Všetky správy

Utiahnutý chlapec na pódiách trpel. Avicii nebol stvorený pre slávu

Po spolupráci s Madonnou mal dojem, že ju sklamal.

Tragédia na Liptove. Žena vypadla z raftu, našli ju mŕtvu

Po pristátí si lekárka leteckých záchranárov prevzala do svojej starostlivosti muža a približne štvorročného chlapca.

Zomrel švédsky hudobník Tim Bergling, známy ako DJ Avicii

Hudobník zomrel v Ománe vo veku 28 rokov.

Kužmová po veľkej dráme zdolala bieloruskú jednotku a vyrovnala na 1:1

Napínavý duel musel rozhodnúť až tajbrejk tretieho setu.

Copperfielda donútili na súde odhaliť slávny trik

Pri jednej zo šou slávneho iluzionistu sa zranil vybraný divák. Už roky sa s ním ťahá po súdoch.