Nedeľa, 16. december, 2018 | Meniny má Albína

Veľká noc sa na Kysuciach spájala s magickými úkonmi

Niektoré zvyky, ktoré sa spájali s Veľkou nocou na Kysuciach, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz.

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. (Zdroj: JAROSLAV VELIČKA)

Cez pôst sa varili plané, nemastné jedlá. Omastu nahrádzal rozotrený cesnak. Jedávala sa väčšinou kapusta, zemiaky, cesnaková a polievky zo strukovín, ale bez omasty, iba so zátrepkou (voda s múkou).

Ženy chodili počas pôstu oblečené v tmavom, s tmavou pokrývkou hlavy, nekonali sa zábavy, svadby, ani žiadne veselé podujatia. Už v prvom týždni sa začala v kostoloch slúžiť „krížová cesta“, ktorá sa konala týždenne až do konca pôstu. V tomto období začínali gazdinky pomaly s prípravou na jarné práce. Plátali sa vrecia, plachty, oberalo obilie od nečistôt a začínalo sa s prípravou na sadbu zemiakov. Gazdovia chystali povozy, opravovali poľnohospodárske náradia a vyvážali maštaľný hnoj. V domácnostiach gazdinky poskladali z krížov, kultových obrazov a sôch ozdobné vence. Počas zaviazaných zvonov „umučenie“ na kríži zakryli čiernou látkou. Ozdoby sa opäť dali na kríže až po vzkriesení.

K sviatkom patrila na Kysuciach aj mágia

Magické úkony, ktoré sa k tomuto obdobiu viažu, sú vlastne zmesou pohanských a kresťanských zvykov. Jedno však majú spoločné – je to zabezpečenie prosperity hospodárstva a zdravia rodiny.

Vynášanie Moreny, ako symbolu smrti a zimy na Smrtnú nedeľu, malo zabezpečiť príchod jari a odchod smrti a chorôb. Preto choré ženy s radosťou požičali súčasti odevu na jej pristrojenie. Verili, že ich choroba odíde spolu s ňou. Na Kvetnú nedeľu roznášali dievčatá v košíkoch po dedine bahniatka. Rozdávali ich gazdinkám ako symbol života a jari. Gazdiné chodili posviacať bahniatka do kostola, aby ich potom počas roka mohli využiť na zabezpečenie prosperity hospodárstva. Pri prvej jarnej orbe gazda vložil koňovi alebo kravke do postroja vetvičku posvätených bahniatok. Bahniatka dal do prvej vyoranej brázdy, aby mu ľadovec nezničil úrodu. Počas letných búrok pálili gazdinky bahniatka a hromničnú sviečku na odvrátenie búrky a krupobitia.

Gazda sa postaral o ochranu hospodárstva

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. Umývali tam dokonca i malé deti, aby ich ochránili pred chorobami. Táto voda údajne liečila svrab a iné kožné choroby. Odkladali si z nej aj na použitie počas roka, najmä proti urieknutiu.

V zatopenej obci Riečnica na Veľký piatok pred východom slnka gazdovia prevádzali kone cez potoky, aby ich počas roka neboleli nohy a nehnisali im kopytá. Gazdinky zasa v tom čase vymetali izby metlou z tŕnia smerom k dverám, aby sa jej cez rok nedržal v obydlí hmyz. Mladé dievčatá sa chodili pod vŕbu česať, aby mali vlasy také dlhé a krásne ako tie vŕbové prúty. Na Veľký piatok gazdiná musela variť šúľance, ktoré museli byť čo najdlhšie, aby mala pekný dlhý ľan. Ďalším jedlom boli zemiakové halušky, ktoré museli byť tiež dlhé, aby im narástlo pekné dlhé obilie.

Prečítajte si tiež: Biskup Viliam Judák bude krstiť i umývať nohy

V Rudine na Veľkonočný pondelok upiekla koláč, ktorý bol zakvasený z trojakej múky, vajíčka do neho museli byť od troch susediek a mlieko podojené pred západom slnka. Koláč bol na stole spolu so svätenou vodou a keď sa šli svätiť oziminy, vyniesla ho do poľa na ochranu ozimín.

Neodmysliteľným symbolom bol vŕbový korbáč

Veľkonočná nedeľa je deň oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista, tento deň je prísne zasvätený, a preto sa k nemu neviažu žiadne magické úkony. Na Veľkonočný pondelok chodili už od včasného rána mládenci po šibačkách a oblievačkách. Nosili so sebou nádoby s vodou a vŕbové korbáče, ktorými šibali dievčatá. Korbáč bol tiež symbolom jari a šibanie ním malo očistný charakter, „aby sa ich svrab nechytel“. Tú istú funkciu mala aj voda, ktorou oblievali mládenci dievčatá. Najväčšia hanba pre dievku bola, keď ju mládenci neprišli vyšibať a pooblievať.

S vajíčkami sa na jar čarovalo

Vajíčko odpradávna symbolizovalo nový život, plodnosť a kontinuitu života. Na jar, keď sa vyháňal dobytok na pašu, tak sa mu po chrbte pogúľali vajíčka, aby bol celé leto guľatý ako to vajíčko. Škrupinky z vajíčok kládli do prvej brázdy na jar, keď šli siať, aby bola dobrá úroda. Kládli ich aj do základov nového domu. Preto bolo vajíčko jedným z predmetov na obdarovávanie. Pri fašiangových obchôdzkach masiek po dedine obdarovávali gazdiné okrem inej poživne aj vajíčkami. Tak isto na Kvetnú nedeľu, keď chodili dievčatá „po máji“, dostávali za odmenu od nich vajíčka. Aj v ľúbostnej mágii sa stretávame s rôznymi praktikami s vajíčkami, ako napr. ponúkanie mládenca, o ktorého mala dievka záujem, tzv. žliabkovou praženicou opraženou z vajíčok rozbíjaných na chrbtici dievky. Z pôvodných nezdobených vajíčok na obdarovanie, resp. obetovanie, sa vyvinuli zdobené vajíčka.

Okrúhly darček pre pocestných

Prvá dostupná informácia o maľovaných vajíčkach je z Prednej Ázie, kde v pohrebiskách z polovice tretieho tisícročia pred naším letopočtom sa našli sfarbené škrupinky. Na Slovensku objavili farebné škrupinky v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi. U našich susedov v Čechách medzi pospolitým ľudom sa o vajíčkach traduje takáto povesť: Keď Pán Ježiš chodil so svätým Petrom po svete, prišli na jedno gazdovstvo a pýtali od gazdinej kúsok chleba. Ona však nemala v tom čase ani kúska v chalupe. Keďže sa sťažovali, že majú hrozný hlad, nevedela, čím ich nakŕmiť. Vtom počula na hniezde kotkodákať sliepku. Rýchlo bežala do kurína, pozbierala vajíčka z hniezda a hodila ich do horúcej pahreby upiecť. Nimi potom obidvoch pocestných nakŕmila. Aké však bolo jej prekvapenie, keď po ich odchode išla pozametať škrupinky z vajec a tieto boli premenené na zlato. Od tých čias každého pocestného, ktorý k nim zavítal, obdarovávala vajíčkami.

Zvyk zdobiť vajíčka a obdarovávať nimi sa viaže výlučne k veľkonočnému obdobiu. Spôsoby zdobenia sú v rôznych krajoch odlišné a tradujú sa z generácie na generáciu. U nás na Kysuciach sa jednoducho zdobili vajíčka varením v cibuľovej šupke, jelšovej kôre, škrupinách z orecha, šafrane a podobne.

Jednou z najstarších techník je oblepovanie trávou

Jednou z najstarších techník je oblepovanie vajíčok rôznymi lístočkami a trávami a potom takto obložené sa varili vo farbive. Na mieste, kde bol priložený lístoček, ostáva iný odtieň a vajíčko má rastlinný motív. Ďalšou technikou bolo voskovanie. Vosk sa nanášal do rôznych ornamentov na vajíčko špendlíkom alebo tenučkou trubičkou.

Najstaršie ornamenty boli geometrické tvary odpozorované z prírody – bodky, čiarky, kosoštvorce, línie, rozviliny, neskôr pribúdajú rastlinné motívy, potom zvieracie a dokonca i písmo – veršíky a podobne. Ďalšou technikou je vyškrabávanie a v niektorých oblastiach aj leptanie. Na horných Kysuciach je ešte živý zvyk, najmä v Klokočove a okolí Turzovky, zdobiť vajíčka prifarbenou sitinou z močiarnej trávy. Zaujímavý spôsob zdobenia je zdobiť vajíčka odrôtovaním – buď medeným alebo strieborným drôtikom. Ženy ich zdobili pred Veľkou nocou, aby mohli cez veľkonočné sviatky obdarovať nimi mládencov, ktorí ich prídu vyšibať. Šibanie je očistným úkonom, má chrániť ženu od všetkých chorôb. Ako odmenu zaň dostal mládenec symbol nového prebúdzajúceho sa života – vajíčko. Sú to zvyky pretrvávajúce odpradávna, oslavujú jarný slnovrat a prebúdzajúcu sa prírodu.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nestíhate nakupovať darčeky?
  2. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  3. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  4. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  5. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  6. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  7. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  8. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  9. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  10. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  1. Nestíhate nakupovať darčeky?
  2. Riešenie kolízií áut - exkluzivní autokamera MiVue 766 WiFi
  3. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  4. Problém s darčekom? 10 perfektných tipov na Vianočné darčeky!
  5. Slovensko bude vo svete reprezentovať projekt Zachráň včely
  6. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  7. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  8. Moderný hotel, kde sa cítite ako doma
  9. Vedecká rada k 80. výročiu SvF STU v Bratislave
  10. Stavebná fakulta STU má učebňu na 3D tlač a virtuálnu realitu
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 65 844
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 17 718
  3. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 9 873
  4. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 9 850
  5. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 8 567
  6. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 6 464
  7. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur 5 812
  8. Kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch 3 906
  9. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád 3 741
  10. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 2 802

Hlavné správy z My Kysuce

Vláda trestá zodpovedných

Na svete odjakživa existovali zodpovední a nezodpovední ľudia. To je fakt, ktorý sa nedá poprieť.

Záchranársky vrtuľník pomáhal skialpinistovi

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes dopoludnia do Vrátnej, zranil sa tam skialpinista.

Darovali krv, darovali kúsok seba 21.

Prinášame vám zoznam darcov krvi, ktorí darovali vzácnu tekutinu na hematologicko-transfúziologickom oddelení Kysuckej nemocnice v Čadci.

Pripravujú outdoor filmový festival Oščadnica 2018

Outdoor filmový festival Oščadnica, ďalej len OFF Oščadnica, je opäť tu a predstavuje tie najlepšie horské filmy z domácej, ale aj zahraničnej produkcie.

Zásobovanie Kysúc elektrikou prebieha cez nové vedenie

Ešte na jar začali energetici s komplexnou rekonštrukciou dvojitého elektrického vedenia veľmi vysokého napätia medzi Kysuckým Novým Mestom a Čadcou.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Muža, ktorého včera prepadli vo Zvolene, zomrel

Podozriví sú už v rukách polície.

Kilometre chodníkov a ciest budú zatiaľ udržiavať zamestnanci mesta

Nový zákon o odpratávaní snehu spôsobil vrásky nielen trnavskej samospráve.

Rodinná zabíjačka v Šúrovciach sa zmenila na krvavú drámu

V Šúrovciach mal na domácej zabíjačke brat dobodať brata.

Vybrali SME

Už ste čítali?