KRÁSNO NAD KYSUCOU. Slávny zbojník Juraj Jánošík mal len 25 rokov, keď ho v Liptovskom Mikuláši obesili. Bolo to pred 304 rokmi. Rok pred svojou popravou navštívil so svojou družinou krčmu U Hvizdáka v dnešnom Krásne nad Kysucou, kde utratili časť nazbíjaných peňazí. Pri vypočúvaní povedal, že na Veľkú noc v roku 1712 tam vypili dva sudy piva.
Najskôr slúžil v cisárskej armáde
Juraj vstúpil do povstaleckého vojska Františka II. Rákociho na výzvu plukovníka Viliama Winklera koncom roku 1707 a pravdepodobne slúžil v pešom pluku. Po porážke v bitke pri Trenčíne slúžil v cisárskej armáde na Bytčianskom zámku. Zoznámil sa tam s väzneným vodcom zbojníckej družiny Tomášom Uhorčíkom, ktorému na jeseň roku 1710 zrejme pomohol ujsť a po ktorom roku 1711 prevzal vedenie.
Nebol to prvoaprílový žart, chorý muž podpálil pozostatky Žofie Bosniakovej Čítajte
Prvýkrát ho aj s Uhorčíkom chytili v Klenovci na jeseň 1712. Uhorčík totiž po asi 9 rokoch prestal zbíjať a oženil sa tam. Jánošík uňho bezpochyby trávil zimu. Zadržiavali ich v Hrachove na statku Okoličániovcov kde ich aj kruto mučili, no po podplatení úradníkov ich prepustili. Oboch ich u Uhorčíka znova chytili začiatkom roku 1713. Tentokrát to boli liptovskí žandári.
Ozbíjal grófku a prepadol kaštieľ
Liptovská stolica a jej sédria mala eminentný záujem Jánošíka chytiť, pretože ozbíjal grófku von Schardonovú medzi Východnou a Važcom, a za tento čin musela stolica z vlastných prostriedkov platiť grófke odškodné. Podobne aj za oravského zemana Ladislava Zmeškala, obchodníka so súknom, ktorého okradli v Svätojánskej doline. Tiež ho prenasledovali aj za prepad kaštieľa Ladislava Okoličániho v Okoličnom. Preto sédria najala detektíva E. Kubínyiho, aby po zbojníkoch pátral. Dňa 16. marca 1713 Jánošíka obvinili z viacerých lúpeží a aj z vraždy kňaza Juraja Vertíka z farnosti Domaniže, ktorá sa stala 4. septembra 1712 v Suchej doline pri Fačkove. K tej sa však ani po mučení nepriznal.
Zostal verný zbojníckej prísahe
V marci 1713 začal súdny proces. Ťažiskom obžaloby proti Jánošíkovi boli obvinenia zo zbojstva. Prokurátor žiadal trest smrti.
Na druhej strane sa obhajoba, vedená Baltazárom Palugyayom, usilovala obžalobu vyvrátiť. Poukazovala na viaceré poľahčujú okolnosti. Že žil v podstate slušným životom, opustil zlých kurucov a následne slúžil v cisárskom vojsku. Na zboj ho vraj nahovoril Uhorčík. Jánošíkovi priťažilo, že ostal verný zbojníckej prísahe a pri vypočúvaní dobrovoľne neprezradil mená tovarišov, ani to, kde ukryl svoje nazbíjané poklady. Ešte v ten istý deň, 17. marca, si vypočul rozsudok. Súd Liptovskej stolice ho odsúdil na trest smrti jedným z najhorších možných spôsobov - napichnutím a zavesením za rebro na hák. Zanedlho po Jánošíkovej poprave súdili aj Uhorčíka.
Aj toho na trest smrti - lámaním v kolese. V Uhorčíkovom prípade súd zohľadnil určité poľahčujúce okolnosti a preto nariadil najmenej drastickú variantu tohto trestu - lámanie od hrdla. Podľa rozsudku malo byť napokon Uhorčíkovo telo vpletené do kolesa a vystavené na výstrahu ostatným.
V Krásne nad Kysucou na miestach, kde bola krčma, plánujú v budúcnosti inštalovať maketu odliatu z mosadze, ktorá by pripomínala návštevu slávneho zbojníka. Už v minulosti sa im podarilo získať dobové fotografie, na ktorých je zachytený starý kostolík, vedľa ktorého v minulosti stála spomínaná krčma U Hvizdáka.
