ČADCA. Mobilita, integrovaná doprava v regióne či ďalšie možnosti pre rozvoj smart technológií. Aj o tom bola diskusná relácia Smart cities Kysuce, ktorá sa uskutočnila v Dome kultúry v Čadci v utorok 27. marca. Hosťami diskusie boli Milan Gura, primátor Čadce, Jozef Grapa, primátor Krásna nad Kysucou, Michal Kaliňák, hovorca Združenia miest a obcí Slovenska, Jitka Boldová, manažérka spoločnosti TES Media, s. r. o., a Peter Pobeha, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SAD Žilina. Diskusiu moderoval redaktor MY Žilinských novín Branislav Koscelník.
Verejné osvetlenie a polopodzemné kontajnery
Ako prvý sa ujal slova Milan Gura, primátor mesta Čadca. Predstavil prvý „smart“ projekt v meste, ktorým bolo zlepšenie verejného osvetlenia. Ďalším bolo šesť veľkých polopodzemných kontajnerov na sídliskách, vďaka ktorým sa ušetril priestor, pretože parkoviská v meste sú preplnené.
„Jedna samospráva prezentovala drony, ktoré urobia foto čiernych stavieb vo vašej samospráve. Znie to geniálne, je to technologická vychytávka, druhá vec je, čo ľudia ako koneční užívatelia využijú. Rád by som použil príklad z Medzilaboriec, kde pracovali s novými stĺpmi verejného osvetlenia. Nielenže mohli ušetriť na dodávkach elektrickej energie, ale mohli by to využiť napríklad na informačné tabule či iné veci. Pri inteligentných riešeniach ide o to, aby mala jedna vec viacero využití,“ zapojil sa do diskusie o možnostiach samospráv Michal Kaliňák, hovorca ZMO Slovenska.
Práve na odpoveď Kaliňáka reagovala Jitka Jitka Boldová, manažérka spoločnosti TES Media, s. r. o.: „Využitie dronov by možno malo väčší význam v prípade požiaru, všetko je o tom, či konkrétnej veci nájdeme vhodné využitie.“
„Smart nie je nová záležitosť, predtým to bola modernizácia alebo úspora,“ pridal sa k diskutujúcim Jozef Grapa, primátor Krásna nad Kysucou s tým, že aj v najmladšom kysuckom meste usporili na verejnom osvetlení. „Chceme využiť nové technológie. Máme verejné osvetlenie riadené cez satelit,“ dopĺňa informáciu o nových projektoch.
Pripravujú digitalizáciu územného plánu
„Je nepríjemné, že občan musí stále chodiť s každým problémom na mesto, ale tu musí pomôcť aj štát. Snažíme sa napríklad o to, aby bol územný plán zdigitalizovaný,“ hovorí o blízkych plánoch Čadce primátor Milan Gura. „Pre nás ako mesto je to veľká vec. Taktiež chceme zdigitalizovať hrobové miesta či cesty. Konkrétne, aká je to cesta, kto ju má v správe a podobne. Neoznačujeme to za SMART technológie, to je služba občanom. Snažíme sa, aby sme toto mesto urobili takým miestom, v ktorom sa oplatí žiť,“ dodal.
SMART na Slovensku
Podľa Michala Kaliňáka je Slovensko „vidieckou krajinou“, keď viac ako 96 percent priestoru tvoria dediny.
Povedal, že ani spojenie „smart cities“ nie je úplne presné. „Len desať miest na Slovensku má viac ako 50-tisíc obyvateľov. Slovensko je ešte menšie ako Petrohrad. Musíme sa na tzv. smart riešenia pozerať optikou vidieckeho prostredia,“ konštatoval.
„My sme dnes niekde a stále sa chceme vyvíjať. Ak v Bratislave bude lavička s dvoma nabíjačkami na telefón, stále je to len lavička s nabíjačkami, nie smart lavička. Slovo smart musíme vnímať v rovine užitočné a udržateľné,“ vysvetľuje Kaliňák. Mnohé obce si podľa neho nedokážu zaplatiť perfektného právnika či ekonómku, nemajú na to.
„Je potrebné podporovať rozvoj ani nie smart cities, ale skôr smart regiónov a vzájomnej spolupráce. Mestá hrajú dôležitú rolu pri tom, aby mohli výrazne pomáhať rozvoju regiónu a spolupráci medzi obcami,“ hovorí Kaliňák. Úspech je podľa neho nielen podeliť sa o úspech, ale aj o povinnosti. Tým by sa mohol naakumulovať istý ekonomický potenciál. Do spolupráce medzi obcami by sa malo zapojiť aj mesto.
Pýtali sa na informatizáciu
Milan Gura reagoval na otázku od čitateľa online prenosu, či sa vyskytli také „smart projekty“, ktoré sa nevydarili: „Pred piatimi rokmi bol veľký boom o informatizácii celého Slovenska. Pracovali sme na týchto projektoch desiatky hodín. Priznám sa, o každom projekte mám perfektné informácie, ale o tomto žiadne. Tu sme očakávali pomoc v podobe investície do informatizácie mesta Čadca, chceli sme uľahčiť bežný kontakt s mestom. Naraz to padlo. Informatizácia sa zaviedla v niekoľkých krajských mestách, ale ďalej nič. Ideme teda vlastnou cestou. Vieme, kde občanov topánka tlačí, vieme, čo máme robiť.“
Doprava je veľkým problémom
Samostatnou kapitolou na Kysuciach je doprava. V súčasnosti prejde Čadcou viac ako 18 700 áut denne, väčšina je tranzit, smerujúci ďalej na sever do Poľska a Českej republiky. Situáciu komplikuje aj takmer 5-tisíc ťažkých nákladných vozidiel. Vo výstavbe je diaľničný úsek D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec. Ten by mal byť dokončený v roku 2020. Preto sa aj diskutujúci dotkli v téme možno jedného z najväčších problémov Kysúc.
„Všetci vieme, že v regióne Kysúc je doprava vážnym problémom. Aby sme našim cestujúcim poskytovali kvalitné služby, tak pred piatimi rokmi sme do našich autobusov inštalovali GPS zariadenia,“ hovorí Peter Pobeha, generálny riaditeľ SAD Žilina. Táto služba je užitočná nielen pre SAD, ale aj pre samotných cestujúcich. „Máme aplikácie pre cestujúcich, v ktorých si cestujúci vedia pozrieť, kde sa nachádza ich autobus či vyskladať si spojenie podľa toho, kde sa aktuálne nachádza. Priamo od rodinného domu až po najbližšiu zastávku, v reálnom čase, od štartu cieľa až do konečného bodu,“ vysvetľuje.
Smart riešením je aj projekt inteligentných zástavok. Prvá sa objavila pred rokom v Krásne nad Kysucou. „Vďaka tabuli na takejto zastávke presne vieme, kedy autobus pôjde, či mešká a podobne. Denne sa na tejto zastávke objavia tisíce cestujúcich a my chceme v tomto pokračovať. Rovnako máme veľmi veľa autobusov vybavených wifi pripojením, čo najmä mladí dnes už vnímajú ako samozrejmosť,“ hovorí Pobeha.
Integrovaná doprava ako jedno z riešení
Branislav Koscelník načal otázku integrovanej dopravy na Kysuciach. Podľa Petra Pobehu je hlavným cieľom rýchle a dobré dochádzanie ľudí do škôl či do práce: „Stratégia budovania integrovaného dopravného systému v Žilinskom kraji stavia na tom, že ako prvé to zavedieme práve na Kysuciach. Práve vďaka vybudovanej železničnej doprave a možnosti prepojenia železničnej a autobusovej dopravy. Chceme vytvárať rýchle dopravné spojenia. V spolupráci s Krásnom nad Kysucou a VÚC sme vytvorili garantované dopravné spojenia pre cestujúcich z Bystrickej doliny vlakom smerom do Čadce i do Žiliny.“ Takéto spojenie malo svoje finančné výhody, prinieslo väčšiu dopravnú ponuku aj vyšší počet cestujúcich.
Aj primátor Jozef Grapa objasnil projekt integrovanej dopravy, ktorý spustili pred pár mesiacmi. „Kedysi ešte chodil zo Zborova autobus k železničnej stanici. Pred pár rokmi, po zavedení vlakovej dopravy pre študentov zadarmo, sa mnohí z tejto doliny sťažovali, že nemôžu využívať vlakovú dopravu zadarmo. Medzi vlakovou a autobusovou dopravou však bola konkurencia. Prečo by mal autobus vyložiť cestujúceho v Krásne na železničnej stanice, keď ho môže doviezť až do cieľa?“ hovorí Grapa. Preto spoločne so starostami z okolitých obcí riešili dlhoročný problém. Práve smart technológie sú podľa neho veľkým pomocníkom.
„Dnes presne vieme, koľko cestujúcich nastúpi či vystúpi na tej-ktorej zastávke. Aj vďaka tomuto pri tomto pilotnom projekte stúpol počet cestujúcich. Ľudia chodia menej autami, vymenia ich za autobusy, sú uvoľnené parkoviská. Študenti môžu využívať vlaky zadarmo. Verím, že budeme v tomto pokračovať, mali sme vytypované aj úseky na Orave či v Rajeckej doline,“ dodáva o integrovanej doprave Grapa.
Na Jitku Boldovú, manažérku spoločnosti TES Media, s. r. o., smerovala otázka, ako je budovaná sieť spoločnosti na Kysuciach. „Začínali sme ako telekomunikačný operátor v roku 2015, keď sa TES Media odčlenila od TES Slovakia. Obecné siete sú v každej obci. 32 týchto sietí sme pospájali a je do nich distribuovaný signál z jednej hlavnej stanice, kde sa to produkuje. V každej malej lokalite distribuujeme kvalitnú službu. Zaviedli sme tiež infokanál – to bolo prvé naše videotextové vysielanie. Je to niečo ako powerpointová prezentácia, ktorú si vytvára obec, vysielaná ako samostatný kanál.“
SMS lístky a elektronizácia služieb
Pri ďalších smart riešeniach napríklad v Čadci podľa primátora Milana Guru chcú obyvatelia podľa prieskumov elektronizáciu služieb. „Tiež žiadajú, aby boli cez SMS spoplatnené nielen cestovné lístky, ale napríklad aj tie parkovacie. Ďalšou požiadavkou sú napríklad „smart“ semafory, ktoré ukážu, ako dlho stojíme na križovatke či rôzne aplikácie,“ dodáva primátor a ďalších riešeniach, uľahčujúcich život v meste.
Jozef Grapa hovorí aj o ďalšom spôsobe dopravy, a tou je cyklodoprava: „Tá sa u nás nesmierne ujala. Už vo štvrtok sa počas sezóny nedá kúpiť lístok na víkendový cyklobus. Ak to rozumne pospájame, ľudia radi využívajú integrované spôsoby dopravy a takto možno môžeme dostať ľudí z áut a z preplnených parkovísk do hromadnej dopravy.“
Priestor po jednotlivých blokoch dostali aj prítomní hostia, ktorí sa pýtali diskutujúcich rôzne otázky, týkajúce sa dopravy, komunikačných prostriedkov či vzdelávania.
„Jediné, čo potrebujeme, aby IT slúžilo nám, nie aby sme my slúžili jemu. SMART riešenia v regiónoch sú najmä o „smart“ ľuďoch – a o ich spoločenskej zodpovednosti,“ dodal v samom závere Michal Kaliňák, hovorca Združenia miest a obcí Slovenska.
Povedali po diskusii
Jitka Boldová, manažérka spoločnosti TES Media s.r.o.
Panelové diskusie, vedené v konštruktívnej a priateľskej atmosfére, sú vždy inšpiratívne a obohacujúce. Diskusia v Čadci na tému Smart city taká bola, za čo by som rada poďakovala ostatným diskutujúcim i organizátorom.
Milan Gura, primátor Čadce
Určite je to téma, ktorá je pre samosprávy zaujímavá. No všetko je o peniazoch a kompetenciách, ktoré máme. Opäť sa budem opakovať. Tu musí byť v popredí štát. Netvárme sa, že vymýšľame koleso, stačí sa pozrieť do vyspelých štátov. Čo všetko už existuje a vieme si to predstaviť aj u nás. Ale opäť sa dostávame k štátu a peniazom.
Michal Kaliňák, hovorca ZMOS
Diskusia ukázala to, že či už zo strany súkromného súkromného sektora, primátorov miest, ale aj hostí, je dôležité prinášať riešenia problémov. Najmä tie, ktoré ľudia reálne potrebujú. Smart nie sú iba technologické riešenia, je to filozofia, ktorá je postavená na tom, ako urobiť mesto pohodlnejšie a komfortnejšie. Dnes zazneli teda nielen otázky, ale aj odpovede a najmä riešenia.
Jozef Grapa, primátor Krásna nad Kysucou
Rád by som poďakoval za uskutočnenie diskusie. Človek vníma veci, ktoré sa v meste robia a môžeme ich nazvať smart technológie či modernizácia. Majú však súžiť občanom a je jedno, ako ich budeme volať a ako ich budeme riešiť. Konferencia poukázala aj na to, že samospráva má podobné problémy, ale nemôže urobiť model na jedno riešenie. Každý si ho musí prispôsobiť svojim podmienkam. Som rád, že sa podarilo dotiahnuť niektoré pilotné projekty nielen na Kysuciach, ale aj v rámci celého kraja.
Peter Pobeha, generálny riaditeľ SAD Žilina
Myslím, že diskusia prebehla dobre, aj výber tém, či už je to smart mesto, ale aj technológie, ktoré sa využívajú, bol zvolený vhodne.
