Článok pokračuje pod video reklamou
Kde vidíte najväčší problém pri mestách či obciach, čo sa týka smart technológií?
– Ťažko povedať, smart je na Slovensku viac-menej úplne nová agenda, s ktorou sa musia samosprávy stotožniť. Ak ale nebudeme hovoriť iba o smart, ale o celkovej modernizácii, tak problém by nemal byť ani s mestami či obcami. Mnohé riešenia však potrebujú úzku spoluprácu so súkromným sektorom. Ide o šikovnosť samospráv, akým štýlom si dokážu urobiť inventúru, aké majú problémy a ako ich dokážu odstrániť.
Prečítajte si tiež:MY S VAMI: O moderných technológiách na Kysuciach
Zároveň dať koncovku v tom, ako nám môžu pomôcť peniaze, eurofondy alebo spolupráca na báze verejno-súkromných partnerstiev. Veľmi dôležité je to, že dnes nie je možné takéto riešenia postaviť na individualizme, ale na kooperácii. Tu sa ukazuje, že o Slovensku nemožno hovoriť ako o smart mestách, ale skôr o smart regiónoch. Mestá zohrávajú dôležitú úlohu ako prirodzené motory rozvoja. Ľudia sem chodia za kultúrou, za prácou, za všetkým možným a pritom môžu bývať v obciach. Služby však súvisia práve s mestom.
Primátor Čadce hovoril o tom, že je problém získať financie z eurofondov, aj keď ich projekty prešli. Vidíte tu nejaký priestor, ako sa tomu dá pomôcť?
– Eurofondy ako ich poznáme dnes, v roku 2020 skončia. Máme tu dve možnosti. Buď sa budeme zaoberať tým, ako vláda vytvorí podmienky, aby eurofondy boli dostupné pre mestá a obce, ako oprávnených žiadateľov, alebo sa samosprávy začnú orientovať na iné možnosti. Napríklad na ponuku úverov z európskych bánk či na verejno-súkromné partnerstvá. Možností, ako prísť k financiám, je ďaleko viac ako sú eurofondy. To už závisí od schopností dialógu medzi samosprávou a súkromným sektorom.
Keďže sme už na konci s čerpaním eurofondov, máte prehľad, ako obstáli naše mestá a obce?
– Z hľadiska jednotlivých operačných programov je to ťažké povedať. Veľmi dôležité, a to treba otvorene povedať, je to, že polovica obyvateľov Slovenska žije v pohraničí. Tu je cítiť dosah eurofondov zo susedných štátov. Môžeme hovoriť o cestovnom ruchu, o infraštruktúre či ďalších rozvojových veciach financovaných z eurofondov aj vďaka partnerstve v projektoch so susednými štátmi. Tu sa ukazuje aj druhá vec. Práve zahraničné partnerstvo bude aj pre Kysuce dôležité od nového obdobia, kedy sa už nebudeme spoliehať iba na eurofondy, ale využijeme hlavne doterajšie skúsenosti.
