Po celý týždeň od 5. – 9. marca vítali knihovníčky v priestoroch knižnice najmä predškolákov.
Pre deti z materských škôl mali predpoludním pripravené pásmo Učíme sa s rozprávkou. Pomocou najznámejších rozprávok preopakovali so škôlkarmi v škôlke prebraté učivo.
Maškrty pre papkáčikov Čítajte Tentokrát na pozadí deja rozprávky Snehulienka a sedem trpaslíkov plnili deti za pomoci interaktívnej tabule rozličné úlohy, ktoré s rozprávkou súvisia. V závere sa ešte na Snehulienku zahrali. Jedno z dievčat vybrali za Snehulienku, to si oblieklo kostým a deti svoju princeznú obstúpili. Každé zavolalo na princeznú a tá musela svojho spolužiaka spoznať iba po hlase.
Pozreli si výstavu výtvarníkov
V priestoroch oddelenia literatúry pred dospelých prebiehal cyklus výstav neprofesionálnych výtvarníkov. Ide o práce neprofesionálnych výtvarníkov študujúcich v ateliéri akademického maliara Mariána Čapku. V januári vystavovala Ingrid Jančíková, vo februári Magda Gorušová a v marci sa predstavil Dušan Chilý.
Dňa 8. marca bola pre školákov pripravená prezentácia pod názvom Ženy, ktoré zmenili svet. Ôsmy marec je tak trocha zabudnutý dátum, a tak ho knihovníčky oživili rozprávaním o významných ženách histórie. A kedy sa táto téma hodila lepšie, ako práve na MDŽ.
V priebehu storočí sa objavilo nesmierne množstvo žien, ktoré výrazne ovplyvnili svet svojej doby. Prekrásna Helena, ktorá sa stala zámienkou Trójskej vojny, či tajomná Kleopatra, ktorá vládla Egyptu, stáli na začiatku dejín. Knihovníčky deťom porozprávali aj o ženách vládnucich svojim krajinám v Španielsku či Rakúsko-Uhorsku.
Dejiny 20. storočia zakončili také výrazné osobnosti, akými boli Anna Franková a Matka Tereza. To, či deti prednáška naozaj zaujala a či skutočne pozorne počúvali, si preverili pri zábavno-vedomostnom kvíze v rulete. Otázky pozostávali z toho, čo odznelo v prezentácii. Proti sebe sa postavili tímy dievčat a chlapcov. Hráči točili ruletu a snažili sa vyhnúť mínusovým bodom a bankrotu. Po zodpovedaní otázok prišiel rad na počítanie bodov. Hoci bol 8. marec dňom žien, v kvíze sa viac darilo chlapcom, ktorí si tak vyslúžili od knihovníčok zaslúženú sladkú odmenu.
Zahrali sa na námorníkov
Pre žiakov sme si pripravili aj podujatie pod názvom Námorníci na suchu. Súčasťou bola prezentácia a rozprávanie o námorníkoch a zámorských objavoch. S touto témou súvisí kniha od J. Uličianskeho Podivuhodné príbehy 7 morí. V úvode sa teda tety knihovníčky venovali dielu a životu známeho autora kníh pre deti a pri vyplávaní na more si zobrali na pomoc jeho známu knihu a hlavných hrdinov: kapitána Kukuka a kráľovnú Regínu, ktorá ho vyslala na more. A tak sa v knižnici kartónová loď zmenila na plachetnicu Fintu a žiaci na námorníkov, aby kapitánovi pomohli objaviť Snehuliacke ostrovy. A keďže tento rok je Veľká noc už koncom marca, rozhodli sa v Kysuckom Novom Meste porozprávať žiakom druhého stupňa základných škôl o zabudnutých veľkonočných tradíciách. Teda o tradíciách, na ktoré už v dnešných domácnostiach nezostáva čas, a tak postupne upadli do zabudnutia, ako napríklad vynášanie Moreny. A keďže v knižnici je všetko možné, prišlo na rad i šibanie v opačnom garde.
Zábudlivcom odpustili sankčné poplatky
Pre žiakov na druhom stupni bola pripravená aj prezentácia Dejiny Kysúc. Veľmi podrobne boli žiakom podané informácie o histórii nášho regiónu od predhistorického obdobia až po súčasnosť. Keďže žijeme v tomto kúte Slovenska, je dobré, aby sme vedeli aj niečo z jeho histórie. Knižnicu navštívili piataci zo ZŠ Nábrežná a siedmaci zo ZŠ Rudina. V úvode prednášky knihovníčky zisťovali, čo deti vedia o regióne Kysuce a jeho súčasnej podobe. Žiaci vedeli dobre odpovedať na otázky o tom, ktoré štáty susedia s Kysucami, ktoré okresné mestá tvoria región, i to, aký je najvyšší vrch Kysúc. Po tomto úvode sa teda presunuli v čase a venovali sa dejinám Kysúc od najstarších dejín. Deti sa najskôr oboznámili s najznámejším archeologickým náleziskom v regióne a poodkryli spolu význam týchto vykopávok. Keďže dejiny je najlepšie spoznať vďaka písomným prameňom, prečítali časť prvej písomnej zmienky o Kysuciach – listinu z roku 1244, ktorou kráľ Belo IV. daroval zem Kysuca Bohumírovi, synovi Sebeslava.
Samozrejme, ako každý rok, tak aj v tento rok odpúšťala knižnica všetkým zábudlivým čitateľom sankčné poplatky za knihy, ktoré mali vypožičané dlhšie, ako je stanovená výpožičná doba. Túto možnosť využili štyri desiatky čitateľov.
A nezabudlo sa ani na hlasovanie v ankete Kniha Kysúc. Organizátorom ankety Kniha Kysúc je Kysucká knižnica v Čadci, ale hlasovať je možné i v knižnici v Kysuckom Novom Meste. Tu si môžete prelistovať niektoré nominované knihy a následne sa správne rozhodnúť.
Autor: Dušana Šinalová
