Bieda, hlad, podvýživa a alkoholizmus spôsobovali na Kysuciach vysokú chorobnosť, epidémie a tiež úmrtnosť.
Najväčšou pliagou oboch kysuckých okresov bol alkoholizmus.
Alkohol sa podával aj dojčatám. Namáčali mu doň cumlík, aby lepšie spalo. V kysuckonovomestskom okrese sa minulo ročne na alkohol 10 miliónov korún. V tomto okrese pripadalo v roku 1930 na 1000 úmrtí 408 dojčiat, 90 % z nich zomrelo pre nedostatočnú a zlú výživu.
Vyskytli sa aj prípady kreténizmu
Počet zomretých na niektoré choroby bol v okrese Kysucké Nové Mesto v rokoch 1919-1930 alarmujúci. Išlo napríklad o 281 mŕtvonarodených detí. „Pri pôrode zomrelo 60 matiek, 1140 detí do jedného mesiaca, do 2 rokov ich bolo 712. Najviac zomierali na zádušný kašeľ. V Novej Bystrici ich bolo 81, v Krásne 34 a v Zborove 29. Osýpkam podľahlo 27 detí v Krásne, v Zborove 26 a v Starej Bystrici 24,“ informuje etnografka Kysuckého múzea v Čadci Helena Kotvasová.
Štatistika hovorí, že v okrese sa následkom pijanstva a nedostatočnej výživy rozšírili aj sociálne choroby. Hovoria o 114-tich hluchonemých, 50-tich mrzákoch a 23 chorobomyseľných, kreténizmus postihol 16 ľudí.
Lekárov bolo ako „šafránu“
O počte lekárov v okrese Čadca sú dostupné údaje z roku 1927. „V okrese pôsobili piati lekári, z toho jeden súkromný - František Ring. Ďalšími boli Adolf Adameček, Hugo Politzer, Koloman Reich a Ján Černoch. Okresným lekárom v Čadci bol Jindřich Bažant. V zdravotníckom obvode Turzovka pracoval Dr. Staneček. „Do jeho obvodu patrili ešte obce Staškov, Olešná a Podvysoká, zároveň vykonával službu v staniciach ČSČK. Pôsobil aj ako lekár nemocenskej pokladnice v Ostrave a Žiline, bol tiež železničným doktorom pre zamestnancov na trati Čadca-Makov,“ približuje históriu Kotvasová.
Vzdialenosť niektorých osád od centra bola až 20 km, lekár nárazovo musel ošetriť až 170 pacientov denne. V okresnom úrade v Čadci bolo sídlo detskej poradne, kde bol obvodným lekárom už spomínaný Hugo Politzer. Do jeho kompetencie spadal aj zdravotný obvod v Rakovej, celý obvod mal 13 142 obyvateľov.
Petíciu za zachovanie stanice rýchlej lekárskej pomoci podpísali tisícky Kysučanov Čítajte V každej obci bol prehliadač mŕtvol
V okrese Čadca pracovalo 14 pôrodných asistentiek. „Okrem nich vykonávali túto službu aj „babicule“, poučené iba okresným lekárom. V každej obci bol prehliadač mŕtvol – laik,“ pokračuje v opise vtedajšej situácie Kotvasová.
Na Kysuciach sa nachádzali aj trachomové stanice a to v Rakovej, Zákopčí a Čiernom. Táto nákazlivá očná choroba bola rozšírená takmer v každej obci.
Ako vraví Kotvasová, o tom, že na Kysuciach chýbali zdravotnícke zariadenia ako soľ, netreba ani hovoriť. Najbližšie bola štátna nemocnica v Žiline, ktorú postavili v roku 1922 v Žiline. Fungovala ako očné oddelenie. Pacientov s inými ochoreniami hospitalizovali v Martine a prihraničných moravských mestečkách Ostrava a Frýdek.
Pri epidémii týfusu pomáhali anglické sestry
Organizácia Červeného kríža vznikla v Čadci v roku 1919, jej prvým predsedom bol Jozef Smieško. „V spolupráci s misiou anglických sestier lady Nuriel Pagetovej zriadil v rokoch 1919-1920 provizórne infekčné nemocnice,“ hovorí Kotvasová.
Jednu z takýchto nemocníc zriadili v Turzovke. Sídlo mala v budove starej lekárne, kde hospitalizovali až 264 pacientov postihnutých týfovou epidémiou. Misia lady Pagetovej inicovala aj zakladanie prvých poradní pre matky s deťmi. V roku 1922 existovali v obciach Turzovka, Vysoká a Skalité. Po odchode misie túto činnosť prevzal Červený kríž. Zlepšenie zdravotnej starostlivosti na Kysuciach nastal až v druhej polovici 20.storčia. Stalo sa tak po vybudovaní zdravotníckych zariadení, konkrétne okresnej nemocnice v Čadci a zlepšení ekonomickej a sociálnej situácie Kysučanov.
