Meno Mário Pečalka je žilinským fanúšikom dobre známe. S klubom získal dva majstrovské tituly, bol aj pri pôsobení MŠK v skupinovej fáze Ligy majstrov. Žilinskú bránu vtedy strážil Martin Dúbravka, v útoku strieľal góly Tomáš Oravec či Momodou Ceesay, no a o poctivú robotu v defenzíve sa staral práve Pečalka. Dnes opäť pôsobí v žilinskom klube, jeho povinnosti však už majú iný ráz.
Čomu sa dnes, necelých šesť rokov po konci kariéry, venuje Mário Pečalka?
Mário Pečalka momentálne pôsobí v MŠK Žilina ako asistent trénera pri kategórii U10. Som pri futbale, respektíve vrátil som sa po istej dobe k športu. V minulosti som mal aj iné, podnikateľské aktivity. Ale prišiel som na to, že to asi nie je moje sústo, tak som sa vrátil k športu.
Privarčák: Chalani boli z verdiktov rozhodcu znechutení (HLASY TRÉNEROV) Čítajte Desaťroční chlapci sa stále ešte len zoznamujú s futbalom, postupne sa o ňom učia viac a viac. Baví vás pracovať práve s takýmito mladými futbalistami, našli ste sa v tom?
– Keď to porovnám s hráčskou kariérou, určite je to odlišné. Tréner má iné povinnosti, musí pripraviť tréningovú jednotu tak, aby chlapci vedeli kolektívne spolupracovať. A či som sa v tom našiel? Momentálne je to pre mňa učenie. Tak ako tí chlapci, aj ja sa učím a rád by som sa postupe posúval vyššie. Avšak, nesilím to. Mám aj rodinné povinnosti, takže som rád, že mi v Žiline v tomto smere vyšli v ústrety, že som pri tej kategórii, pri ktorej som. Ale určite chcem napredovať. Možno tak, ako chlapci budú rásť, budem to s nimi ťahať vyššie.
V spoločnosti sa často objavuje názor, že deti dnes viac ako šport zaujímajú počítače, mobily či tablety. Ako to vnímate vy?
– To je širší pohľad verejnosti. Ale ja mám pocit, že aj keď sme boli my deti, našli sa takí, aj onakí. Nie všetci športovali, bavili ich rôzne veci, nielen futbal. Verím, že tí, čo chodia k nám do MŠK, majú futbal radi, baví ich a bude záležať len na nich, kam až to dotiahnu. Na druhej strane, je pravda, že mladí majú dnes podstatne viac možností, ako sme mali my. My sme zväčša boli vonku a hrali sme sa, nemali sme veľa iných príležitostí, ako tráviť voľný čas. V súčasnosti mladých veľmi nesledujem, neviem, či chodia, alebo nechodia von. Nechcem nikomu krivdiť, ale myslím si, že sa nájdu aj takí, ktorí chcú hrať, športovať a zabávať sa.
Máte dvoch synov. Kráčajú vo vašich stopách?
