ČADCA. Prieskumy ukazujú, že Slováci utrácajú najviac za jedlo, bývanie či dopravu. Na čom dokážu ušetriť? Možno na menej komfortnom bývaní, lacnejšej strave, jazdení s lacnejšími prostriedkami či pri varení a stravovaní sa doma. Akí zodpovední sú Kysučania pri čerpaní pôžičiek, úverov či hypoték?
Na čo míňa najviac rodina z Kysúc? Čítajte „Rozdiely v správaní je vidieť v správaní sa nižšej, strednej a vyššej príjmovej kategórie obyvateľstva,“ hovorí Radoslav Valko z finančnej spoločnosti Sophistic pro finance. Podľa neho sa najhoršie správa k financiám nízko príjmová kategória obyvateľov.
Tí si veľakrát berú rôzne malé pôžičky s vysokými úrokmi bez rozmyslu na nepotrebné veci. Potom sa zadlžujú a dostávajú sa do veľkých finančných problémov.
Náklady Kysučanov sú prijateľné
V Žilinskom kraji míňajú obyvatelia najviac za jedlo, či už sa to týka samotného nakupovania potravín, ale aj stravovania sa v reštauráciách. Napriek niektorým vysokým výdavkom v rámci kraja sú Kysuce v porovnaní napríklad so Žilinou podľa Valka lacnejšie. „Či už je to strava, bývanie, služby. Keď to porovnám už len so Žilinou, tak v nej majú ľudia minimálne o 30 percent vyššie náklady, v niektorých prípadoch aj viac,“ hovorí.
A aj ďalšie odvetvia sú tu podľa odborníka lacnejšie ako inde v rámci kraja. Ako problém však vníma sporenie. V Žilinskom kraji ušetria v priemere na osobu len niečo viac ako 52 eur. To je v rámci jednotlivých krajov Slovenska najnižšia suma. „Ľudia nechcú sporiť, majú potrebu si kúpiť všetko a hneď. Nie sú zvyknutí si odkladať zdroje na horšie časy tak, ako to boli naučené naše babky a dedkovia, ktorí žili v období, keď nemali možnosť brať si úvery,“ vysvetľuje Valko.
Paradoxom podľa neho je, že čím bližšie ľudia bývajú k väčšiemu mestu, tým viac majú úverov a menej sporia. A čím ďalej od mesta sú, tým sú menej zadĺžení a viac ušetria. A to aj napriek tomu, že pomer príjmov, ktoré majú obyvatelia v mestách, je vyšší ako tých na dedinách.
Ako viac ušetriť a kde investovať?
Prevážna väčšina Slovákov má stále svoje finančné zdroje uložené v bankách. Podľa Valka to však vôbec nie je dobré riešenie. „Postupne sa do popredia ale začínajú dostávať podielové fondy. Tie určite odporúčam väčšine ľudí, lebo je to presne produkt pre väčšinu obyvateľstva s dobrým výnosom,“ radí odborník na financie.
V minulosti podľa neho odporúčali aj stavebné sporenia. „Vzhľadom na to, že do týchto produktov veľmi zasahujú politické strany, vidím v nich do budúcna problém,“ pokračuje Valko.
Dodáva, že najlepšou investíciou nielen pre Kysučanov je vzdelanie. „To im pomôže získať lepšiu prácu a hlavne iný pohľad na to, ako sa správať k peniazom,“ dodáva.
