Zápas bez rozhodcu. Viete si to predstaviť? Ten, kto pravidelne pozerá alebo hrá napríklad futbal či hokej, tak asi len veľmi ťažko. Po piatich minútach by sa na ihrisku asi strhla vojna najmä vo vypätých a dôležitých dueloch.
Predsa len existuje šport, v ktorom si zakladajú na fair-play a rozhodcu nepotrebujú. Ak tomu neveríte, skúste ultimate frisbee. Jednoduchšie povedané, choďte si zahádzať tanierom.
Na Kysuciach už nie je tento šport výnimkou. Naopak, partia okolo Jakuba Banetku z Turzovky, ktorý je šéfom North Side Team-u, hráčom či reprezentačným trénerom v jednej osobe a zakladateľom tohto športu na Kysuciach, už dosiahla množstvo výnimočných úspechov...
Ultimate frisbee patrí medzi menej známe športy. Čo si máme pod ním predstaviť?
– Je to šport s diskami, konkrétne si treba predstaviť lietajúci tanier. Najviac sa podobá na rugby. Na ihrisku obdĺžnikovitého tvaru sú koncové zóny, do ktorých treba prihrávkami dopraviť disk. Hráči, ktorí chytia disk, sa nemôžu hýbať. Musia nahrávať ostatným, ktorí sú akurát voľní a vytvárajú si čo najlepšiu pozíciu, pričom ich bránia obrancovia súperovho družstva a snažia sa prihrávky zblokovať. Jednoducho povedané, je to niečo ako rugby s tým rozdielom, že ultimate frisbee je bezkontaktný šport a je to jediný kolektívny šport na svete, ktorý nemá rozhodcu. V každom zápase proti sebe hrajú dve sedemčlenné družstvá.
Čaro dedinských štadiónov (1): Niekde dostala prednosť cesta, inde im ostali oči pre plač Čítajte Vyhráva tím, ktorý má viac bodov, čiže dopraví viac diskov do zóny súpera. Časové limity sú vždy stanovené podľa veľkosti turnajov. Pokiaľ ide o veľké medzinárodné podujatia, hrá sa na sto minút. Pokiaľ sú to lokálne či regionálne turnaje, prípadne iné podujatia, kde sa chodí viac-menej zabaviť a vychutnať si krásy tohto športu, tak sa to limituje podľa počtu tímov. Navyše je aj bodový strop, ktorý sa väčšinou stanovuje na 15 bodov.
Spomenuli ste, že v zápase nie je žiadny rozhodca. Rozumeli sme správne?
– Presne tak, je to jediný kolektívny šport na svete, ktorý sa hrá bez rozhodcov. Či už to sú regionálne turnaje, alebo majstrovstvá sveta, neuvidíte v zápase žiadneho arbitra. Každý hráč je rozhodcom sám sebe. To, či budem férový, alebo nie, záleží len a len na mne. Mentalita tohto športu je nastavená tak, že hráči sú féroví a ten, kto taký nie je, si len veľmi ťažko hľadá miesto. Zmysel fair-play je tu naozaj povýšený na tú najvyššiu latku. Aj preto je často viac ako medaila na nejakom turnaji cena Spirit of the game, čo znamená duch hry. Po každom zápase sa tímy, ktoré proti sebe hrali, navzájom zhodnotia. Jeden tomu druhému určí takzvaný spirit, teda stupeň fair-play a ohodnotí ho nejakým počtom bodov. Tím, ktorý má na konci turnaja najlepší priemer, vyhráva cenu Spirit of the game. Je to veľmi dôležitá cena. Tento šport je tým výnimočný. Vďaka tomuto športu sám pociťujem veľké zmeny vo svojom živote, človek sa učí byť férový v každej sfére.
V iných športoch, napríklad vo futbale, je nepredstaviteľné, že by si hráči rozhodovali zápas sami. Ako to môže fungovať?
– Keď je tam ten kontrolný orgán, tak športovci ako keby spravodlivosť prenášali na neho. On určuje, či ten alebo ten zákrok bol faul alebo nie. Tu si to určujem ja sám. Ako som už spomenul, tento šport je založený na férovosti. S touto myšlienkou bol založený, a tak je zvykom, že hráči sú maximálne korektní.
Stala sa vám nejaká situácia, pri ktorej ste nečakali, že sa nejaký tím zachová fair-play?
– Určite, spomeniem jednu situáciu z majstrovstiev Slovenska, keď sme sa s družstvom zo Senice stretli v boji o postup do finále.
