ČADCA. Podomový obchod sa rozšíril s nástupom kapitalizmu. „Na Kysuciach sa vyvíjal ako doplnkové zamestnanie, ktoré odovzdávaním z generácie na generáciu nadobudlo charakter hlavného zdroja obživy mnohých kysuckých mužov,“ približuje históriu etnograf Kysuckého múzea v Čadci Alojz Kontrik
Vďaka podomovému obchodu sa v kysuckom regióne vytvorila osobitá socioprofesijná vrstva, ktorá mala svoje typické pracovné postupy, vlastnú morálku i spôsob rodinného života, ktorý ju v mnohých prípadoch odlišoval od roľníckeho obyvateľstva.
„Podomový obchod sa vykonával najmä pešo (zriedkavejšie povozom) z dediny do dediny, z domu do domu. Niektoré jeho druhy, ako drotárstvo, plátenníctvo, čipkárstvo, olejkárstvo, šafraníctvo, brdárstvo a ďalšie, boli známe aj za hranicami Slovenska,“ hovorí.
Ak bol obchodník chorý, mohol požiadať o nosiča
Od polovice 20. rokov 20. storočia sa pri prevádzkovaní podomového obchodu nedovoľovalo používať ťažné zvieratá, ručné vozíky, vozy so zvieracím záprahom, lode a iné plavidlá. Dokonca ani motorové vozidlá, pokiaľ dotyčnému z rôznych príčin neudelili výnimku,“ pokračuje Kontrik.
Na Juraja sa vraj zem otvárala Čítajte Takto sa podľa jeho slov obmedzil objem tovaru, ktorý zodpovedal fyzickým danostiam podomového obchodníka. Na druhej strane mal možnosť zo zdravotných dôvodov, pre vysoký vek alebo tovar väčších rozmerov a váhy, požiadať o nosiča, ktorý sa zapísal do jeho podomovej knižky. Nosič musel dosiahnuť vek 21 rokov, v chudobných krajoch mohli otcovia so sebou vziať svoje deti, ktoré ukončili školskú dochádzku.
Sortiment tovaru bol pestrý
Pôvodne drôtený, plechový a časom aj galantérny tovar sa v priebehu 20. a 30. rokov rozšíril o kuchynský, emailový, hračky, holiace potreby, kefy, drevený, ozdobný a strižný tovar. K plechovému pritom patril plechový riad, lyžice, plechy na pečenie, ale aj formičky na medovníky a podobne.
Medzi galantériu sa radili dámske kabelky, peňaženky, kufre, kožené puzdrá na cigarety, koráliky, drobný tovar sústružnícky, rezbársky, kefársky, košikársky, štetkársky, pisárske a kresliarske potreby, pohľadnice. Do tohto sortimentu patrili aj umelé kvety a vence, jemné toaletné mydlo a iné toaletné potreby, detské hudobné nástroje (trúbky, ústne harmoniky, bubny), vreckové nožíky, nožnice, lacnejšie kuchynské hodiny a vreckové hodinky, dámske rukávniky, slamené klobúky, nite, potreby na šitie a vyšívanie.
Krátky tovar sa klasifikoval ako taký, ktorý sa nepredáva podľa miery či váhy, ale len v jednotlivých kusoch alebo tuctoch. „Na základe toho k nemu prináležal tovar gumičkársky, ihliarsky, nitiarsky, priadzový, bavlnený, vlnársky, stužkový, čipkársky, pletený a trikotový. V súvislosti s obuvníckym tovarom sa spomínali šnurovačky, lepidlá, leštidlá na topánky a iné,“ pridáva ďalšie zaujímavosti etnograf.
Ako vraví podomoví obchodníci z Kysúc obvykle predávali viacero druhov tovaru. K špecializácii (napríklad na kefy a štetky) dochádzalo až po 2. svetovej vojne. Napriek tomu sa už v medzivojnovom období najmä mladí podomoví obchodníci delili na tzv. „babských“ (orientovali sa na predaj galantérneho tovaru a ich zákazníkmi boli najmä ženy a dievky) a tzv. „progresívnych“, ktorí počas obchôdzok zisťovali dopyt po jednotlivých druhoch tovaru, zapisovali si objednávky a v budúcnosti už chodili na isto. Do českého pohraničia okrem iného prinášali prútené koše či ďatelinové semeno, ktoré kupovali na dolniakoch. Ich klientelu tvorili prevažne strední a bohatší gazdovia.
Zamestnanie sa „dedilo“
V 1. polovici 20. storočia bol podomový obchod, niekdajšie doplnkové zamestnanie mužov, už hlavným zamestnaním.
„V mnohých prípadoch sa dedil z otca na syna alebo v rámci príbuzenstva (napr. zo strýka či ujca na synovca),“ dodáva Kontrik.
Podomoví obchodníci prejavili záujem združiť sa v organizácii, ktorá by chránila ich záujmy. Tak v roku 1929 vznikol Odborový sväz podomových a trhových obchodníkov a cestujúcich živnostníkov so sídlom v Nesluši. Jeho stanovy schválilo Ministerstvo vnútra ČSR výnosom zo dňa 4. marca 1929.
Zväz poskytoval svojim členom určité zvýhodnenia, ako napríklad zľavu na cestovnom na česko-slovenských železniciach. Zároveň mal obhajovať záujmy podomových obchodníkov – pomáhať v núdzi im aj ich rodinám, vybaviť ubytovanie pre členov a podobne.
