Lúpežník Emil Slovák, čo má zopár českých replík v inak americkom trileri 15 minút. Alebo stvárnenie svojrázneho fotografa Jana Saudka vo filme Fotograf. Karel Roden je so svojím surovo-ľahostajným výzorom hereckým prototypom záporáka. Šviháka. Playboya.

O to prekvapivejšie bolo sledovať prešediveného, niekoľkonásobného Českého leva, ako sa na javisku borí s úplne všednou, ničím zvodnou krízou stredného veku, len ako obyčajný päťdesiatnik, čo ku všetkému stratil prácu a má problém udržať vetry.
Divadelná komédia Vzhůru do divočiny, s Karlom Rodenom a Janou Krausovou v hlavnej úlohe, bola kokteilom namiešaným pre páry v najlepších rokoch, ktoré po vychovaní ratolestí úpenlivo rozmýšľajú, či na ich vzťahu nevisí len obrovská kladka zvyku a všednosti.
Obnoviť staré vášne pripadá byť ťažšie, ako vyhodiť slona do výšky, strach pohnúť sa z miesta, nazýva sa alibisticky zodpovednosťou či dobre premysleným plánom. Starnutie, deti, čo ignorujú a jedinou spoločnou partnerskou hrou sa stáva prepočítavanie rodinného rozpočtu – šťastní, kým nás smrť nerozdelí?
Akokoľvek, Alica a Jindřich sa po 26 rokoch spolužitia a dovolenkách v hoteloch a s deťmi vyberú sami stanovať. Nová skúsenosť pohodlných päťdesiatnikov preverí v spontánnosti, vyplaví ich ješitnosť i móresy. Kontrastné až punkové vnímanie sveta oproti nim predstavuje Alicina sestra Diana, ktorá s nudným starnúcim párom strávi nejaký čas pobytu v prírode.
Čerstvý vzduch, zotrvanie ďaleko od všetkého, konflikt i vzrušenie si manželom pomôžu uvedomiť, že napriek povahovými nešvárom sa to vo dvojici ťahá lepšie. Občas to je ale riadna divočina!