ČADCA. Kysuckí ochrancovia prírody mapovali v uplynulých mesiacoch v teréne tak, ako každý rok, pobytové znaky kohútov a sliepok hlucháňa hôrneho. „Nedávno vstúpil do platnosti program jeho záchrany, keďže patrí ku kriticky ohrozeným druhom živočíchov,“ vysvetľuje zoológ Peter Drengubiak zo Štátnej ochrany prírody, CHKO Kysuce.
Informuje, že v oblastiach Kysúc, v ktorých doposiaľ sídlil, absolvovali niekoľko mapovaní. „Pobytových znakov, stôp a trusu sme vo februári nachádzali menej, marec a apríl nám to však vynahradili,“ konštatuje. Najviac ich potešilo, že našli miesta so stopami a trusom kohútov a sliepok. Medzitým ich požiadali Lesy Českej republiky, o spoluprácu pri zbere trusu určeného na DNA analýzu. „Vedieť niečo viac o zvyškovej populácii hlucháňa na Kysuciach znie ako dobrý nápad, pomysleli sme si. A tak časť z našej zbierky trusu odcestovala za hranice,“ vraví zoológ.
Cez Kysuce viedla významná Jantárová cesta Čítajte
Kým v roku 1973 žilo na Slovensku okolo 3 700 jedincov, dnes je ich počet nižší ako 900. Hlucháň tak patrí medzi najrýchlejšie ubúdajúce lesné druhy a zaradili ho do kategórie vážne ohrozených druhov v rámci Slovenska.
Hlavnou príčinou poklesu jeho populácie je intenzívne lesné hospodárenie spojené najmä s rozsiahlou ťažbou prirodzených horských lesov. „Na otázku, ako to s populáciou hlucháňa na Kysuciach vyzerá, nám bližšiu odpoveď dajú až spomínané analýzy DNA,“ vysvetľuje Drengubiak. Súčasný stav populácie na Kysuciach pomáha udržiavať vypúšťanie umelo odchovaných hlucháňov z Poľska. „Úprimne povedané, viac by nás potešilo zachovanie pôvodného genofondu, ale situácia je naozaj zlá. DNA analýzy dokážu určiť pôvod hlucháňov. Rozlíšia sa tak tie z voľnej prírody od umelo vypustených jedincov, prípadne sa identifikujú geneticky „premiešané“,“ dodáva Drengubiak.
