ČADCA. Jednou z kuriozít Kysúc sú záhadné kamenné gule v Čadci – Megoňkách. Mesto plánuje vďaka peniazom získaným zo spoločného projektu s českým partnerom urobiť toto miesto ešte pútavejším a atraktívnejším pre návštevníkov.
Súčasťou bude náučná cyklotrasa
V pláne je okrem iného rekonštrukcia prístupovej cesty a vytvorenie múzea v prírode. Cieľom je využiť a zveľadiť prírodné krásy tejto geolokality. Pribudnú smetné koše, lavičky či stojany na bicykle. Okrem toho šesť informačných tabúľ s historickými fotografiami a informáciami o nálezoch. Súčasťou expozície bude multifunkčné pódium, ktoré využijú na náučno-prezentačné aktivity.
Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív 39. Čítajte „Hlavnou partnerskou snahou je však vybudovanie náučnej cyklotrasy, ktorej dĺžka bude 7 800 metrov. Na našej strane ide o 4500 metrov s trasou: vodná nádrž Milošová - kameňolom Megoňky - Malé Šance. Na strane partnera pôjde o 3300 m s trasovaním: Motyčonka - Vřesová stráň - Velké Šance,“ informoval Marián Kráľ z Mestského úradu v Čadci.
Celkové náklady predstavujú 1 011 287 eur. Dodal, že táto čiastka sa netýka len mesta Čadca. „Zahŕňa aj financie partnerov projektu.“
Podľa slov primátora Čadce Milana Guru sú radi, že sa im podarí urobiť región i kraj príťažlivejším pre turistov. „Projekt Megoňky nás dlho trápil. Vieme, aké prírodné bohatstvo máme, treba toto miesto len urobiť pútavejším, aby sme sa ním mohli pýšiť,“ povedal.
„Najtučnejšia“ je kamenná Mary
Mnohí inokrajci, ktorí sa dozvedia o zaujímavých kamenných guliach v čadčianskych Megoňkách, si nenechajú ujsť príležitosť vidieť na vlastné oči túto raritu. Svoje miesto tam má aj kamenná Mary s priemerom tri metre. Vďaka tomu, že je takmer dokonalým rezom rozpolená, vidieť, že v jadre sa nachádza hrubozrnný zlepenec, na povrchu je zrno horniny oveľa jemnejšie.
V tejto oblasti sa až do osemdesiatych rokov 20. storočia ťažil kameň. Niektorí si myslia, že gule majú na rováši dávne civilizácie, prípadne mimozemšťania.
Tí, čo stoja nohami pevne na zemi, zasa hovoria, že sú výsledkom guľovitej odlučnosti horniny, spôsobenej zvetrávaním. Táto hypotéza sa opiera o výskum puknutých alebo rozlomených exemplárov. Tak - či onak, gule z Megoniek sú stále lákadlom pre mnohých návštevníkov Kysúc.
Pozornosť pútajú aj ďalšie v Klokočove
Nie sú však len v Čadci, ďalšie možno obdivovať v Klokočove. Niekoľko ich leží v skalnom defilé Klokočovské skálie pri osade Hrubý Buk. Jedna s priemerom 55 centimetrov slúži na rázcestí v obci ako pätník. Ďalšia s priemerom 80 cm je v koryte Predmieranky pri osade Klin. IVETA HAŽÍKOVÁ
PODOBNÉ NÁLEZISKÁ VO SVETE:
Moeraki Boulders – kamenné gule z pobrežia južného ostrova Nového Zélandu. Ležia na morskom brehu v blízkosti osady Moeraki a ich vek sa odhaduje na štyri milióny rokov. Vedci sa domnievajú, že ide o scementované konkrécie vápnika a uhličitanov. Do dnešných čias vydržali vďaka ich zloženiu z tvrdého kalcitu. Avšak podľa starej maorskej legendy sú skamenenými citrusovými plodmi, ktoré do mora vysypali hľadači pokladov.
Kamenné gule z Mexika – sú rozložené v rade na vysoko položenej náhornej plošine, akoby tvorili súčasť kolkárskeho ihriska aztéckych bohov. Vznikli asi pred 40 miliónmi rokov pomalou kryštalizáciou extrémne žeravého lávového tufu. Tuhnúca vulkanická hmota sa obaľovala okolo kryštálikov skla a nadobúdala dokonale guľovitý tvar.
Diablove guľky (Devils Marbles) z centrálnej Austrálie – je zaujímavé, že toto miesto priťahuje aj meteority. V okolí miesta sa nachádza asi tucet meteorických kráterov. Geológovia sa domnievajú, že austrálske kamenné gule sú eróznymi zvyškami žeravej magmy, starej až 1.64 miliardy rokov. Miestni Aborigéni ich považujú za vajíčka dúhového hada – stvoriteľa sveta a ľudstva...
Kostarické nebeské gule – sú zo žuly a patria medzi najväčšie na svete. Majú hladko vyleštený povrch. Predpokladá sa, že sú výtvorom ľudských rúk – možno kamenárov z niektorej z vyspelých civilizácií predkolumbovských čias.
