RADOĽA. Archeologický výskum v Radoli – Koscelisku začne v lete už po siedmykrát. Pôda v tejto časti Kysúc doslova dýcha históriou. Viac ako tritisíc rokov trvajúce osídlenie tam zanechalo stopy. Toto miesto patrí k najzaujímavejším na Kysuciach.
Našli aj bronzové šperky
Už predchádzajúcich šesť rokov bolo pre archeológov i pracovníkov Kysuckého múzea mimoriadne úspešných. Podarilo sa im objaviť lužickú mohylu so zvyškami urny, ktorá obsahovala spálené kosti a bronzové šperky. Našla sa napríklad mohyla spred 3 300 rokov.
„Nadviažeme na predchádzajúce sezóny, kedy sme zachytili časť lužického pohrebiska z doby bronzovej. V rokoch 2016 sme odkryli kamenný veniec mohyly, uprostred ktorého sa nachádzal urnový hrob,“ informuje Danka Majerčíková z Kysuckého múzea. Pridáva ďalšie podrobnosti, napríklad, že v urne boli dve bronzové ozdoby, takže tam pravdepodobne pochovali ženu.
Vlani odkryli ďalší urnový hrob, tentoraz bez mohylového venca. „Zrejme nemal mohylový násyp. V obidvoch hroboch boli vložené ako milodary aj ďalšie nádoby, ktoré sa však pre nekvalitné vypálenie nepodarilo zachrániť,“ vraví. Prieskum georadarom vlani v jeseni ukázal, že na ploche je pravdepodobne ešte niekoľko ďalších mohylových hrobov. Archelológovia zachytili pôdorysy kamenných vencov najmenej dvoch, ktoré plánujú v tomto roku odkryť.
Koscelisko patrí k starým lužickým pohrebiskám
Aj keď sa už v minulosti podarilo objaviť na Koscelisku lužické hroby, zatiaľ bol rok 2016 zrejme najvýznamnejší. Išlo o takzvaný „skrinkový“ hrob s bronzovými ozdobami. Krúžok a náramok môžu svedčiť o tom, že v ňom pochovali ženu. Podľa tvaru urny možno objav datovať na záver strednej a začiatok mladšej doby bronzovej, teda okolo roku 1300 pred Kristom.
Od zjavenia na Živčákovej uplynie šesťdesiat rokov Čítajte „Je zrejmé, že Koscelisko patrí k pomerne starým lužickým pohrebiskám. Tieto objavy jednoznačne potvrdžujú existenciu mohýl na Kysuciach. Výskum v Radoli naďalej pokračuje, keďže v tritisíc rokov starej histórii tam určite bude stále čo objavovať,“ konštatoval riaditeľ Kysuckého múzea Miloš Jesenský.
Zrejme išlo o ľudí z nižších vrstiev
Po starších výskumoch Antona Petrovského Šichmana, ktorý v roku 1956 odkryl v Radoli ruiny kostola, a Marcely Ďurišovej, ktorá v roku 1990 skúmala stredoveký cintorín, rozprestierajúci sa okolo kostola, v dvoch sezónach (2012 -2013) odkryli archeológovia, pracovníci múzea a ďalší spolupracovníci pod vedením Danky Majerčíkovej takmer celý pôdorys kostola. Dohromady počas troch výskumov odkryli 42 hrobov - 14 v interiéri kostola, 28 na cintoríne.
V roku 2013 objavili aj kostnicu. Tá slúžila na uloženie kostí z poškodených hrobov. Nálezy sa našli len v niektorých. Išlo o drobné ozdoby - prstene, spony, v dvoch boli mince. V jednom bola minca pod ľavou nohou, v druhom ležala na panvovej kosti. Antropologický rozbor pri niektorých kostrách ukázal, že išlo o ľudí, ktorí vraj počas života vykonávali namáhavú fyzickú činnosť. Pri jednom dieťati sa preukázala podvýživa, predpokladajú preto, že mohlo ísť o ľudí z nižších spoločenských vrstiev.
NÁJDENÉ MINCE NA KOSCELISKU
Išlo o parvy Žigmunda Luxemburského, vyrazené v období 1387 - 1427. Sú to zatiaľ najstaršie stredoveké mince, nájdené na Kysuciach. V čase razby sa označovali ako denarius parvus, čiže krátky denár, z toho sa odvodil dnešný názov parvy. Tie z Radole sú základnou formou parvov s písmenami SVR (Sigismundus vngarie rex) s kombináciou arpádovských brvien a brandeburských orlíc, teda typ Huszár.
Datovať ich možno len rámcovo do obdobia 1384 -1427. Razili sa zo striebornomedenej zmesi, takže by to mali byť originály a nie bratrícke falzá, razené v 50. - 60. rokoch 15. storočia.
