„Je to už pekných pár rokov späť. Myslím si, že Čadca mala dobré meno po celom Slovensku. Hrala celoslovenskú súťaž, takisto aj priaznivcov okolo tohto športu bolo v Čadci a okolí v tom čase veľmi veľa,“ spomína na staré dobré časy čadčianskej hádzanej jedna z bývalých hráčok Dana Tománková, s ktorou sme sa stretli minulý týždeň v mestskej športovej hale pri bývalom Pratexe v Čadci. Aj po rokoch trávila poobedňajšie hodiny pri svojom obľúbenom športe, ale už v role trénerky.
Začali v roku 2015
Čadčianska hádzaná mala v minulosti naozaj vysoké renomé, na domáce zápasy chodilo množstvo divákov. Po úspešných rokoch však prišiel koniec klubu a tomuto športu v Čadci na istý čas odzvonilo.
Na Kysuciach padol jeden z najrýchlejších hetrikov histórie Čítajte Až v auguste 2015 sa spojili bývalé hráčky a rozhodli sa, že znovuzrodia hádzanú v Čadci. Deti prihlásili do súťaží mladších a starších žiačok, ktoré začali hrať v žilinsko-trenčianskej lige. Na začiatku tejto sezóny prihlásili do súťaže aj chlapcov, ktorí sa učia prvým hádzanárskym krokom na Základnej škole Komenského. Venujú sa aj najmenším talentom, prvákom až štvrtákom na ZŠ, ktorí reprezentujú klub v minihádzanej.
„Prečo sme opäť naštartovali tento šport? My, bývalé hráčky, sme sa rozhodli, že nejakým spôsobom venujeme svoj voľný čas deťom. Myslíme si, že venovať sa akémukoľvek športu, či už je to futbal, volejbal, tenis, v našom prípade hádzaná, je lepšie, ako sedieť niekde pri počítači. A, samozrejme, ťahalo nás to k športu, ktorému sme sa kedysi aktívne venovali,“ prezradila pre MY Kysucké noviny Tománková.
Prišli už aj prvé úspechy
Okrem Dany Tománkovej sa deťom venujú ďalšie bývalé hráčky. Najväčší kus práce robí hlavná trénerka Mária Hrudálová, ale aj Simona Klieštiková, Denisa Margušová, Petra Marťaková, Marek Tománek, Ján Marguš či René Vrabců.
Hoci nový klub figuruje na hádzanárskej mape Slovenska len veľmi krátko, dievčatá už dosiahli viacero úspechov.
Prvých 20 eur našlo majiteľku Čítajte „Súťažne hrávame len tretí rok. Čo sa týka mladších žiačok, pohybujeme sa na štvrtom – piatom mieste v rámci žilinsko-trenčianskeho kraja. V minihádzanej sme odohrali päť či šesť turnajov, na každom z nich sme podali veľmi dobrý výkon. Najskôr sa stretli družstvá na úvodnom podujatí, kde ich podľa výkonnosti rozdelili na silné a slabé. My sme boli po prvom kole už zadelení medzi tie silnejšie. A v tejto silnej konkurencii dievčatá vybojovali druhé a tretie miesto,“ hovorí Tománková.
„Nemôžeme však čakať, že do roka či dvoch budeme figurovať v lige žien, dorasteniek či žiačok na prvých troch miestach, ale časom sa to možno podarí,“ dodáva.
Najbližšie cestujú mladé nádeje do Polanky nad Odrou. V Čechách budú mesto Čadca v dňoch 8. až 10. júna reprezentovať mladšie žiačky, staršie žiačky, v minihádzanej budú bojovať dievčatá aj chlapci.
Ako hovorí Dana Tománková, spoločne s kolegyňami ich čakajú opäť ťažké chvíle na lavičke. Veď podľa nej je pozícia trénerky veľmi náročná: „Z vlastných skúseností môžem povedať, že trénerovi je na lavičke horšie ako hráčovi. Koľkokrát by najradšej zobral loptu a hral namiesto tých detí, keď sa nedarí. Samozrejme, keď sa darí, spolu s deťmi aj on pociťuje úspech.“
Pochvaľujú si najmä partiu
Vedenie klubu MŠK-hádzaná Čadca oslovuje deti prostredníctvom základných škôl. Tréningy začínajú postupne. Deti sa najskôr učia hádzať loptu, aby si vedeli vzájomne prihrávať, ale aj hádzať do diaľky a podobne. Samozrejme, nechýbajú ani kondičné tréningy.
Tréningového procesu sa pravidelne zúčastňuje aj 12-ročná Natália Dejová: „Je tu výborná partia dievčat, a tak na tréningy chodím veľmi rada. Hádzanej sa venujem už dva roky, okrem piateho miesta v lige sme už získali aj medailové umiestnenie na turnaji v minihádzanej. Trénerky sú na nás dobré, vedia nám vysvetliť, čo a ako máme hrať, trénovať. Celkovo sa tomuto športu venujem už dva roky, raz by som chcela byť reprezentantkou Slovenska.“
Svoju kamarátku dopĺňa aj 13-ročná Monika Koňušíková: „Ja hrávam už tri a pol roka. Je tu super kolektív, trénerky. Trénujeme trikrát v týždni, okrem kondičných tréningov pracujeme aj na streľbe na brankára, prihrávkach, na záver hrávame tréningové zápasy. V budúcnosti by som chcela byť slovenskou reprezentantkou a zúčastniť sa ME v hádzanej.“
Nuž, uvidíme, kedy sa talentovaným dievčatám či chlapcom podarí nadviazať na svoje úspešné trénerky.
