Bol 10. október 2009. Na Slovensku vládol futbalový ošiaľ, všetko bolo pripravené na veľké oslavy. Weissovci na Tehelnom poli privítali mužstvo zo Slovinska, no na potvrdenie postupu nedosiahli. Po parádnej strele Birsu z 56. minúty a rýchlom brejku Pečnika z nadstaveného času Slováci nezískali ani bod.
Sen o Afrike bol však stále v rukách slovenských futbalistov. „Stačilo“ vyhrať na pôde Poľska, ktoré už síce nemalo nárok na postup, no potrebovalo si aspoň ako-tak udobriť bojkotujúcich fanúšikov.
Slovákom sa to podarilo. Vo fujavici, na snehu, bez vykartovaných obrancov Zabavníka, Škrteľa či Ďuricu. Slovensko po obrovskej dráme ustálo tlak v Chorzówe a po záverečnom hvizde vypukli nefalšované oslavy.
Jedným z hrdinov celej kvalifikácie a najmä záverečného duelu bol aj Zdeno Štrba, ktorý v kľúčovom zápase vytvoril stopérsku dvojicu spoločne s Kornelom Salátom.
V stredu 14. 10. 2009 ste odohrali asi najväčší zápas vo vašej futbalovej kariére. Spomínate naň občas?
– Na to sa nedá zabudnúť. Bol to vrchol kvalifikácie, zápas, ktorý rozhodoval o tom, či pôjdeme na majstrovstvá sveta. Trošku sme si to pokazili doma so Slovinskom, keď sme prehrali 0:2. Museli sme zabrať v Poľsku, niektorí hráči boli vykartovaní, a tak to nebolo jednoduché. Ale podarilo sa a na ten zápas proste nejde zabudnúť. Hrali sme na snehu, atmosféra po zápase bola vynikajúca. Keď rozhodca zapískal koniec stretnutia, bolo to neopísateľné. Ani sme si neuvedomovali, čo sa nám podarilo.

Zavoláte si občas s chalanmi a pripomeniete si tie chvíle? Napríklad teraz pred svetovým šampionátom v Rusku?
– Kontaktu s chalanmi je už menej ako kedysi. Samozrejme, stretávame sa na nejakých akciách, kde sa o tom porozprávame. Vždy, keď sú majstrovstvá sveta, si človek spomenie, že na nich hral aj on a to je na tom krásne.
FAKTY O ZDENOVI ŠTRBOVI
Narodil sa 9. júna 1976 v Krásne nad Kysucou.Juniorské kategórie odohral v drese Banskej Bystrice, v Corgoň lige debutoval v roku 1998 za Púchov, kde pôsobil do roku 2002.V rokoch 2003 – 2009 a potom aj v roku 2011 hrával za Žilinu, s ktorou získal tri majstrovské tituly (2003, 2004 a 2007). Od júna 2009 pôsobil 1,5 roka v gréckom klube Škoda Xanthi, kde odohral 36 ligových stretnutí a strelil štyri góly. Bol to jeho jediný profesionálny zahraničný angažmán. Nakrátko hrával aj na Kopaniciach v drese myjavského Spartaka.V slovenskej reprezentácii debutoval v roku 2003 proti Cypru, celkovo v nej nastúpil na 25 zápasov vrátane troch na majstrovstvách sveta MS 2010 v Juhoafrickej republike.Dnes si chodí „zakopať“ v piatej lige za Rajecké Teplice-Konskú.
V dueli so Slovinskom sa vtedy navyše vykartovala stopérska dvojica Škrteľ – Ďurica, na dôležitom poste ste ich nahradili práve vy s Kornelom Salátom. Verili ste, že nápor Poliakov ustojíte?
– Aj keď Poliakom už prakticky o nič nešlo, vôbec nám to nechceli uľahčiť a chceli za každú cenu zvíťaziť. Áno, nehrali Škrteľ s Ďuricom, ani my sme nevedeli, kto bude hrať na ich poste. Dozvedel som sa to hodinu a pol pred zápasom. Tréner Weiss prišiel na prípravu a proste len oznámil, že budem hrať stopéra s Kornelom (smiech). V tom momente človek nič nespraví, len sa sústredí na to, aby čo najviac pomohol mužstvu. Našťastie, vyšlo to.
Domáci mali v Chorzówe šancí na dva zápasy. Videli ste nejakú z nich už v našej bráne za chrbtom Jána Muchu?