VYCHYLOVKA. Múzejníci pripravili na dnešnú nedeľu prezentáciu ženských prác. Skanzen bude od 13.30 hodiny patriť zvykom a tradíciám pri praní, ktoré si návštevníci môžu pozrieť priamo pri potoku blízko usadlosti U Hruškuliaka. S programom sa predstaví folklórna skupina Makovanka z Makova.
Pomáhali si s rumpľou
Babky na dedinách spomínajú, ako plieskali na kameni v potoku špinavú bielizeň a pomáhali si s valchou – rumpľou. Žienky v meste ju zasa prali v práčovni, ktorá bola spoločná pre celý dom a na pranie bol poradovník.
„Kým sa človek odieval do kožušiny, nemal problémy s jej čistením. Zavesil odev na strom, vyprášil ho palicou a bol čistý. Keď však začal tkať súkno či plátno a šiť si z nich odev, už nastali problémy, ako ho zbaviť nečistoty,“ približuje históriu Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci. A pokračuje: „Najprv ho len plákal vo vode, neskôr začal špinu uvoľňovať klopaním doštičkou. Tento spôsob prania prežil všetkých vladárov. Ešte aj dnes v niektorých dedinách, kde tečie čistý potok, možno vidieť ženu, ako kľačí pri potoku a dreveným piestom vytĺka špinu z plachty, uteráka. Ale to už nie z núdze, ale zo zvyku.“
Na slovenských dedinách sa v minulosti zvyčajne pralo štyrikrát v každom ročnom období. Menšie pranie bielizne a detských šiat sa robilo častejšie podľa potreby. Pranie trvalo dva-tri dni a zúčastňovala sa na ňom celá rodina, najmä ženy. Muži pomáhali nosiť ťažkú namočenú bielizeň, vysekávať v zamrznutej rieke či jazere diery, alebo nanosiť vodu.
Pracím prostriedkom bol dlho lúh
Jediným pracím prostriedkom bol na dedinách dlho lúh, ktorý sa podomácky vyrábal z popola. Používali sa aj bylinky, napríklad výťažok z koreňa mydlice lekárskej.
Neskôr sa pralo mydlom, ktoré bolo univerzálnym čistiacim prostriedkom na umývanie vlasov aj kúpanie.
Aj Kysučania môžu od zajtra využiť župné cyklobusy Čítajte Sóda sa začala používať až v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Prvý deň sa „zváralo“. Bielizeň sa vložila do veľkej drevenej nádoby, takzvaného zváradla. Kto nemal mydlo, dal do plátenného vrecka drevený popol, cez ktorý sa niekoľkokrát liala horúca voda, čím sa získal lúh. Bielizeň sa nechala do druhého dňa odstáť, aby sa špina uvoľnila.
Ráno sa špinavé miesta ručne a pomocou valchy oprali a šlo sa pláchať pod tečúcu vodu k potoku. Pomocou piestu sa z bielizne búchaním odstránil zvyšok špiny a lúh. Vzácne kusy, ako mužské košele, rukávy na ženských košeliach a čepce, sa škrobili škrobom vyrobeným z múky.
Prvá práčka uzrela svetlo sveta v USA
Z výskumov Kysuckého múzea vyplýva, že pranie oblečenia má bohatú históriu, pričom prešlo viacerými etapami. Významným posunom vpred sa vraj stalo využívanie pracej dosky, tzv. rumple. Hoci počiatočné kroky vedúce k zostrojeniu práčky možno na základe doložených prameňov datovať už do konca 17. storočia, k rozšíreniu a bežnému využívaniu praktického pracieho stroja došlo neskôr.
Prvá elektrická práčka napokon uzrela svetlo sveta počiatkom minulého storočia v Spojených štátoch amerických. Ak vás zaujíma, ako sa pralo kedysi, príďte sa v nedeľu 10. júna pozrieť do kysuckého skanzenu.
Návštevníci sa môžu opäť zviesť vláčikom alebo drezinou, na ktorú je potrebné sa telefonicky ohlásiť. Históriu lesných železníc formou panelovej výstavy Vlaky s vôňou dreva si môžu pozrieť v objekte Raganov mlyn. Organizátori všetkých srdečne pozývajú a želajú návštevníkom pekný deň plný zážitkov.
