Obce Riečnica a Harvelka zanikli pre výstavbu vodnej nádrže. Ľudí vysťahovali, stavby asanovali, hroby exhumovali a preniesli na cintorín do Novej Bystrice. Padli miestne školy, obchody a krčmy, ba aj drevený kostol v Harvelke. Posledný zostal ten v Riečnici, ktorý postavili v roku 1905 prevažne z darov amerických vysťahovalcov. Napokon sa ho podarilo zachrániť, aj keď bol pôvodne takisto určený na demoláciu.
Bolestné proroctvo
Harvelka bola pôvodne osadou obce Stará Bystrica, od roku 1950 patrila pod okres Kysucké Nové Mesto, od roku 1960 pod okres Čadca. V roku 1978 tam žilo 450-500 obyvateľov. Prevažná väčšina pracovala v ZVL Kysucké Nové Mesto, Tatra Čadca, OSP Čadca, JRD Pokrok Stará Bystrica, tiež dochádzala do Česka – Karvinej, Ostravy, Frýdku-Místku. Podobne to bolo s Riečnicou, ktorá mala ešte v roku 1970 1300 obyvateľov.
Ako spomína nitriansky biskup, rodák z kysuckej Harvelky Viliam Judák, všetkých obyvateľov Riečnice a Harvelky sa koncom päťdesiatych rokov 20. storočia dotklo bolestné proroctvo, ktoré prišlo v súvislosti s vyjadrením vtedajšieho prezidenta republiky Antonína Novotného: „Túto časť Kysúc treba zatopiť a zalesniť.“ Ako vraví, odvtedy sa o tom hovorilo všade. „V kostole, krčme, pri práci. Mnohým to nedávalo spávať. Môj otec práve dokončil dom, na ktorý ručne miešal maltu, ťažko zháňal stavebný materiál,“ vraví. A pokračuje: „Bolo to len sedem rokov po mene peňazí. Práve sa vrátil z vojenskej základne služby a prišiel o predchádzajúce úspory. Bolo treba prikladať korunku ku korunke. Ešte tu boli štátne dávky - kontingenty, ktoré nebrali ohľad na chudobu regiónu. Často som ho vídaval so slzami v očiach, keď večer sedával za stolom so zrobenými, mozoľnatými rukami, pozerajúc smutne do neistej budúcnosti.“

Podľa jeho slov ďalšie obdobie bolo poznačené pomalými odchodmi obyvateľov do rôznych častí vtedajšej spoločnej republiky. Kritéria na výber boli rôzne. Takmer každý chcel mať kus pôdy, či záhrady pri dome.
Niektorí nechceli uveriť
Vraví, že boli aj ľudia, ktorí týmto hlasom spočiatku neverili a postavili si nový dom, či plánovali jeho stavbu a zaobstarali si stavebný materiál.
„Rok čo rok však bolo vidieť v dedine kamióny, do ktorých ľudia nakladali najnutnejšie veci. Skromné zariadenie, či to, čo považovali za vlastníctvo, s ktorým chceli začínať znova. V Turci, okolí Nitry, Topoľčian. Časť obyvateľov Harvelky sa odsťahovala do bytoviek v Čadci, Kysuckom Novom Meste, Žiline,“ dodáva.