KORŇA. V kysuckej Korni sa obyvatelia zbytočne tešili, že obec zbohatne, keď sa začne s ťažbou ropy, o čom sa reálne uvažovalo. Hovorilo sa aj o tom, že by tam mohli vyrásť kúpele. Podobné, ako v moravskom banskom mestečku Darkov. Tam sa takisto nachádzajú v podzemí zásoby plynu, ktorým vyhrievajú vodu. Takéto využitie sa núkalo v Korni.
Domov im zaliala voda Čítajte Vrt, ktorý tam robili, potvrdil prítomnosť vody s množstvom nerastných minerálov, bola však studená. Ohrievať ju však mohol plyn, ktorý sa v podzemí nachádza. Keďže ťažba ropy sa ukázala ako nerentabilná, do budúcna by využitie tejto „zásobárne“ formou kúpeľov mohlo byť zaujímavé. Podľa miestnych by však išlo o náročnú investíciu, na ktorú sa zatiaľ nikto neodhodlal.
Ministerstvo hospodárstva má v tom jasno
Ropný prameň v Korni ako prirodzený výver ropy je podľa ministerstva hospodárstva iba významná geologická oblasť. „Nejde o výhradné ložisko v zmysle banského zákona a nie je ani v evidencii zásob,“ informoval hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.
Podľa jeho slov navyše v celej oblasti nie je možné v zmysle rozhodnutia ministerstva životného prostredia podľa geologického zákona vykonávať prieskum na ropu a zemný plyn. Dodal, že pri využívaní zdrojov nerastných surovín postupuje v súlade s platnou surovinovou politikou štátu a legislatívnymi normami, ktoré upravujú ochranu a využitie týchto surovín.
Na margo využitia spomínanej oblasti ako zdroja horúcej vody, vhodnej napríklad pre zriadenie kúpeľov, povedal, že čo sa týka prípadnej zmeny aktuálneho stavu geologického prieskumu, táto problematika patrí do kompetencie ministerstva životného prostredia.
„V Korni neplánujeme vykonať ložiskový geologický prieskum. Nemáme ani informáciu o tom, že by sa nejaký plánoval zo súkromných finančných zdrojov,“ povedal Tomáš Ferenčák, hovorca ministerstva životného prostredia. Dodal, že doposiaľ im nedoručili žiadny návrh na prieskumné územie, určenie ktorého je prvoradou podmienkou pre začatie geologického prieskumu na ropu, ako aj hydrogeologického na geotermálne vody.
Pred dvadsiatimi rokmi bolo všetko inak
V Korni sa o ťažbe ropy teda neuvažuje ani do budúcna. Ešte v roku 1998 však všetko nasvedčovalo tomu, že sa tak stane. Prípravné práce na vrt sa začali v septembri 1998.
Nafta Gbely na žiadosť Slovenského plynárenského priemyslu začala skúmať ložiská ropy a zemného plynu na dvoch miestach na Slovensku – v Mikovej a Korni. Odborníci vtedy odhadovali zásoby ropy v týchto obciach na približne 50-tisíc ton.
NDS aj ministerstvo tvrdia, že na príprave dokončenia D3 pracujú Čítajte Prieskumný vrt priniesol mnoho zaujímavých geologických a hydrologických poznatkov, výnimočnú výdatnosť a hospodársky význam však nepotvrdil. Keďže ťažba sa ukázala ako nerentabilná, museli ho zlikvidovať.
Krádež im doposiaľ „vŕta“ v hlave
V júli 2006 mali v Korni nevšednú krádež. Neznámy páchateľ odcudzil v časti U Jendriska povrchové ropné zariadenie, takzvaný produkčný kríž, ktorý sa nachádzal na ropnom prameni. Bratislavskej firme vznikla vtedy škoda za 450-tisíc korún. Najzáhadnejšie na celej veci bolo, že „kríž“ vážil 1 334 kilogramov. Niekoľko týždňov predtým robila firma prípravné práce na likvidáciu vrtu, pár dní potom ho prišli zabetónovať do hĺbky 600 metrov, aby plyn a ropa neunikali svojvoľne von. Vtedy sa na krádež prišlo.
Podľa vyjadrenia miestnych nebolo možné, aby takúto dva metre vysokú a obrovsky ťažkú „vec“ niekto len tak odniesol. Zlodej ju nemohol odviezť inak než po panelovej ceste, ktorá viedla k vrtnému miestu. Táto prechádzala pomedzi obytné domy, preto neprichádzalo do úvahy, aby ju niekto „cudzí“ len tak odniesol či odviezol.
Nafta Gbely robila prieskumný vrt do hĺbky 1 297 metrov. Pôvodne sa malo vŕtať až do 1 500 metrov, vzhľadom na výskyt tekutých pieskov však nebolo možné pokračovať hlbšie. Pokusným čerpaním sa zistil výskyt vysokokvalitnej ropy so zemným plynom. Odborníci však vyslovili názor, že ložisko je málo rentabilné. Slovenský plynárenský priemysel preto rozhodol o likvidácii vrtu.
Vrtná veža bola v obci len päť mesiacov. Medzitým dvakrát došlo k odpredaju vrtu. Prieskum vyšiel vtedy na vyše 30 miliónov korún, k čomu treba prirátať ešte likvidačné práce.
Pred ôsmimi rokmi sa zaktivizoval
V roku 2010 začal byť prameň v Korni, ktorý vyhlásili v roku 1984 za prírodnú pamiatku, znova aktívny. Dokonca sa pokryl bližšie nešpecifikovanou látkou. Miestni sa obávali aktivácie podzemných plynov a výbuchu. Nič také sa však, našťastie, nestalo.
Ropa vyviera na pozemku jedného z miestnych obyvateľov. Tečie zhruba stometrovým jarkom a potom opäť mizne v zemi. Návštevníci obdivujú prirodzený výver ľahkej ropy aj s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu. Podobný prírodný úkaz je napríklad v Kostarike.
Stará povesť v Korni hovorí o pytliakovi, ktorý vraj do ropy zapadol, keď prenasledoval zver. Tak vraj prameň objavili. Iný zdroj zo 17. storočia zasa prináša legendu, podľa ktorej v lesoch za Turzovkou vyvierala čierna voda, ktorú chodili piť čerti. Za druhej svetovej vojny miestni obyvatelia využívali ropu na svietenie. Spaľovaním však vznikal jedovatý zapáchajúci dym.
