ČADCA. Chýbajúce záchytné izby robia starosť aj čadčianskym mestským policajtom. Tí čoraz častejšie riešia, čo s neprispôsobivými ľuďmi pod vplyvom alkoholu, ktorí sú neschopní samostatnej chôdze a komunikácie, nemajú doklad totožnosti a tak nie je koho kontaktovať.
„Združenie náčelníkov mestských a obecných polícií už 13 rokov žiada o obnovu záchytných izieb na Slovensku. Ich úlohou bolo zabezpečiť verejný poriadok a predchádzať vyčíňaniu ľudí pod vplyvom alkoholu,“ hovorí predseda žilinskej sekcie Združenia náčelníkov mestských a obecných polícií František Linet.
Záchytka chýba aj v Čadci
Podľa Lineta, ktorý je zároveň náčelníkom Mestskej polície v Čadci, chýba záchytka aj v tomto meste. „Naši príslušníci musia denne bojovať s opilcami na ulici, najmä z radov bezdomovcov, ale aj tými v domácnostiach, ktorí navyše páchajú domáce násilie,“ vysvetľuje. Podľa jeho slov agresor väčšinou ostáva v teple domova a obete musia utekať k svojím známym.
V období nepriaznivého počasia, najmä počas zimy, doslova improvizujú, keď napríklad telefonicky zisťujú rodinných príslušníkov, aby si prišli pre člena rodiny, ktorý leží niekde v parku. „Keď nájdeme opilca, ktorý nemá zranenia, snažíme sa ho prebrať. Ak sa nám to podarí, sám odkráča domov. Horšie je, keď sa zraní. V takom prípade voláme rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá ho odvezie na centrálny príjem v nemocnici. Ak ide o opitého do 18 rokov, ktorého je potrebné detoxikovať od alkoholu, umiestnia ho na lôžkové detské oddelenie, čo je absurdné,“ konštatuje.

Podgurážených ľudí musia v zime po celý čas kontrolovať, aby nezamrzli. Prípadne ich odviezť niekam do tepla, lebo lekári si ich neprevezmú, pokiaľ nie sú zranení. „Počas víkendov ide denne o niekoľko prípadov,“ dodáva.
Opilci sú problémom aj pre nemocnicu
Takíto „pacienti“ sú pre nemocnicu doslova postrachom. „Absencia záchytnej služby je v našom zdravotníckom zariadení veľmi citeľná,“ informuje riaditeľ Kysuckej nemocnice Martin Šenfeld.
Ľudia, ktorí sú pod vplyvom alkoholu, sa často správajú agresívne k personálu, ale aj pacientom a okoliu. Nie je nič nezvyčajné, že niečo rozbijú. „Niekedy je situácia neudržateľná, personál musí volať na pomoc políciu,“ sťažuje si. S takýmito pacientmi sú podľa jeho slov spojené vyššie náklady, keďže dochádza k poškodeniu majetku nemocnice. „Pokiaľ máme voľné kapacity, snažíme sa ich izolovať v samostatnej izbe. Stáva sa, že po ošetrení podpíšu regres a za krátky čas ich tu máme späť.“
Financovať záchytku by mal ten, kto zarába na alkohole
Viacerí starostovia by považovali za spravodlivé, aby sa na prevádzke záchytiek finančne podieľal výlučne štát, ktorý má z predaja a výroby alkoholu finančný príjem.
Ten, kto má profit, by mal riešiť aj tento problém a byť zodpovedný za prevenciu. Dodávajú, že by bolo nespravodlivé, keby sa obyvateľom obcí a miest mali odčerpať finančné prostriedky z ich rozpočtov určených na školstvo, údržbu zelene, kultúru, mládežnícky šport, verejné osvetlenie či miestne komunikácie a chodníky a financoval sa ozdravný pobyt jedincom, ktorí nepoznajú svoju mieru.