Budíček skoro ráno po 4. hodine, dve fázy tvrdého tréningu, škola a vyše 120 kilometrov strávených v aute. Aj toto všetko sa dá stihnúť v priebehu 24 hodín. Takéto náročné dni má za sebou mnoho Kysučanov, ktorým učaroval najpopulárnejší šport na Slovensku. V poslednej dobe sa veľa nahovorilo o úspešných bratoch Romanovcoch z Kysuckého Nového Mesta.
Podobný príbeh majú za sebou aj Filip Kozák a Tobiáš Marguš z Krásna nad Kysucou, ktorí sa na dennodenných cestách neraz doťahovali, či sú lepší Blackhawks alebo Capitals.
Ľad mu pomohol na alergie
„Kto spal viac? Jednoznačne Tobiáš. On bol taký spavý typ. Zo začiatku mal jasnú prevahu, ale potom, ako sme postupne vyrastali, som ho už doháňal aj ja. Ale on mal navrch, bol vždy taký spachtoš,“ prezrádza na úvod Filip Kozák.
Tobiáš Marguš bol prvý z nerozlučnej dvojice talentov, ktorý začal dochádzať za hokejom do Třinca. Na ľade začínal spoločne s bratom Timotejom.„Hokej hrávam od šiestich rokov, predtým som vyskúšal viac športov. Otec mal kamaráta z vysokej školy, ktorého syn tiež hrával v Třinci. Práve on nás nejako dostal k tomuto športu, odvtedy sme začali aj s bratom,“ spomína Tobiáš Marguš.
Cez víkend sa vidíme v Rakovej, hosťom turnaja bude Zdeno Štrba Čítajte O rok neskôr sa k mladým oceliarom pridal aj Filip Kozák a odvtedy vznikla dvojica, ktorá sa vzájomne podporovala a zlepšovala až do dorasteneckého veku.
„Ja som začal hrávať, keď som mal sedem či osem rokov. K hokeju som sa dostal cez Tobiáša. Najskôr som sa venoval futbalu, no mal som veľké problémy s alergiou a astmou.
Alergický som bol najmä trávu. Mama sa tak rozhodla dať ma na hokej. Tobiáš hrával vtedy už rok. Šiel som to skúsiť do prípravky v Třinci, začalo ma to baviť. A ľad mi pomohol aj na alergie,“ hovorí o svojich hokejových začiatkoch Filip.
Vstávanie im problémy nerobilo
Dnes 16-ročný Filip Kozák a 17-ročný Tobiáš Marguš tak spoločne prežili na ľade niekoľko úspešných rokov. Prvý menovaný bol pilierom obrany, Tobiáš operoval v ofenzíve. Spoločne vyhrávali i prehrávali, oslavovali úspechy a podporovali sa v ťažkých chvíľach. Okrem triumfov na rôznych turnajoch raz ovládli aj základnú časť extraligy mladšieho dorastu. Všetkému však predchádzal obrovský kus driny a odriekania, predovšetkým skoré ranné vstávanie a cestovanie na tréning. Ten chalanom začínal už o 6. ráno v Třinci.
„Zo začiatku sme mávali tréning každý deň, plus dvakrát v týždni aj ráno. Ráno sa to dalo zvládnuť, buď nás vozili Tobiášovi rodičia, alebo moja mama či môj dedo s babkou. Aj touto cestou im chcem všetkým poďakovať, že to pre nás celé roky robili. Vstávali sme okolo štvrtej či pol piatej, o šiestej sme už museli byť na ľade. Občas sme aj meškali, ale tréner to chápal. Odtiaľ sme šli rovno do školy doma v Krásne nad Kysucou a po škole zas rovno na tréning. Večer sme prišli, osprchovali sa, ľahli do postele a spali,“ rozpráva Kozák.
„Nebolo to najľahšie finančne ani časovo. Ale nejako sme to prežili. Do 5. triedy nás vozili rodičia, potom sme začali chodiť aj vlakom. Stíhať sa to dalo. Na ranné tréningy nás ešte museli voziť,“ dopĺňa svojho kamaráta Tobiáš a pokračuje slovami. „A či som sa na to nechcel niekedy vykašlať? Také stavy sú, keď sa človeku nedarí. Ale nikdy to nebolo o tom, že by som nechcel vstávať.“
Ich cesty sa rozišli
Spoločná hokejová cesta dvoch mladíkov sa skončila pred dvoma rokmi. Ako prvý opustil Třinec Filip Kozák, ktorý si to namieril do Žiliny.
„Problém bol v tom, že tréner sa rozhodoval medzi mnou a jedným hráčom. Žiaľ, vybral si jeho. Chcel som však ísť ďalej, túžil som zlepšovať sa, hrávať a nie sedieť na lavičke. Na odporúčanie trénera som prestúpil do Žiliny, kde som aj strávil predminulú sezónu,“ vysvetľuje Kozák.
Ten hneď v prvej sezóne vyhral so Žilinou základnú časť extraligy mladšieho dorastu, v play-off sa však jeho tímu nedarilo, keď vypadli s Trenčínom.
Aj hokejový ročník 2017/2018 strávil 16-ročný mladík z Krásna nad Kysucou u „Vlkov“. Na začiatku prípravy sa však nepríjemne zranil, keď si zlomil nohu. Celý august presedel doma, pracovať mohol len na vrchnej časti tela. Do hokejového kolotoča sa vrátil až v septembri, ale spočiatku len trénoval.
Lodivod jeho mužstva mu dal dôveru v dueli s Košicami, v ktorom tím viedol ako kapitán. Nesklamal a odvtedy podával výborné výkony. Filip sa momentálne pripravuje na novú, už tretiu sezónu so Žilinou.
Tobiáš Marguš sa z Třinca porúčal presne o rok. Prestúpil do klubu Žďár nad Sázavou a ako sám hovorí, bol to správny krok.
„Z Třinca som išiel preč, nakoľko som sa nepohodol s trénerom. Nastupoval som za starší dorast a za A tím v druhej lige. Chcel som hrať, čo mi v Žďári poskytli.
V extralige dorastu som hral 20 až 25 minút na zápas. Dostal som aj priestor za áčko, kde som na pomery mladých hokejistov odohral dosť. Myslím si, že som sa hokejovo veľmi posunul,“ teší Marguša.
Snívajú o NHL
Obaja mladíci majú pred sebou smelé ciele. Snívajú o NHL či švédskej alebo fínskej lige. Tobiáš aj Filip vedia, že je pred nimi ešte veľmi dlhá cesta.
„Chcel by som opustiť Európu, najlepšie ísť do zámoria. Ale ak to nevyjde, rád by som hral vo Fínsku či Švédsku. Mám agenta, povybavované veci, v budúcich mesiacoch sa chystám na skúšky na sever i do zámoria. Kebyže si mám vybrať, najradšej by som šiel do kanadskej ligy, do CHL. Je to ofenzívna súťaž, jedna z najlepších líg na svete. Vždy som sníval, že si tam raz zahrám,“ hovorí o najbližších plánoch Marguš, ktorý hráva na pozícii centra či ľavého krídla.
Hoci obaja sú dlhé roky kamaráti, nikdy sa nezhodli na tom, ktorý klub v NHL je najlepší. Filip fandí Chicagu, Tobiáš Washinghtonu.
„Áno, je to tak, celé roky sa doťahujeme. V minulosti som mal navrch, keď Chicago vyhrávalo. Ale teraz sa to podarilo Tobiášovmu tímu. Pravdupovediac, keď už nevyhralo Chicago, fandil som Ovečkinovi a spol. Predsa len, zaslúžili si to a som rád, že sa tešil aj Tobiáš,“ dodáva na záver Kozák.
