VYCHYLOVKA. Pálenie jánskych ohňov patrí k zvykom, ktoré sa zachovali na Kysuciach dodnes. Kysucké múzeum v Čadci pripravilo vo svojej expozícii pre návštevníkov na dnešnú nedeľu podujatie viažuce sa práve k tejto udalosti.
Tradíciu priblíži Folklórna skupina Turzovanka. „Zapálenie jánskej vatry začína o 13. hodine pri základnom kameni skanzenu. Kultúrny program bude pokračovať o 13.30 hod. na pódiu pri objekte Krčma z Korne,“ informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.
Bylinky vraj mali ozdravujúce účinky
Podľa tradície majú na Jána najväčšiu moc všetky živly - zem, voda i oheň. Preto sa zvykli páliť jánske ohne, vatry. Mládež, ženy aj muži tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali. Ohňu sa pripisovala magickoočistná funkcia. Generácie pred nami tiež verili, že aj byliny, nájdené v túto magickú noc, majú ozdravujúce účinky.
Múzejníci vysvetľujú, že jánske ohne sa pálili v podvečer 24. júna. Pastieri už dlho predtým zbierali raždie na jednu hromadu. V deň, keď sa mala páliť svätojánska hojana, postavili mládenci a pastieri zo žrdí kostru, ktorú vyplnili nazbieraným raždím a väčšími kusmi dreva. Keď sa zotmelo, zapálili najskôr zvolávacie ohníky, na ktoré dievky čakali ako na signál, aby išli ku hojane spievať a prekárať sa.

Mládenci a pastieri preskakovali ohníky a dievky spievali ľubozvučné piesne. Keď oheň dohorel, mládenci a dievčatá sa rozišli. Popol z ohňa chudobnejší pozbierali a rozsypali po roli ako hnojivo. Pastieri mali narobené z kôry zo stromu a smoly „kadlubky" - malé fakličky, ktorými si svietili na cestu domov. „Dievky sa rozutekali bosé po rose, aby mali zdravé nohy. Cestou domov nazbierali kvety, navili si venčeky, ktoré pred východom slnka hádzali na jabloň. Ktorej sa na prvýkrát zachytil na konári, tá sa do roka vydala. Ktorej sa neprichytil, ostala slobodná,“ približujú zvyky.
Skanzen je ako „stvorený“ na ukážku starých zvykov
Hnidková hovorí, že skanzen v Novej Bystrici je tým pravým miestom, kde sa tradícia pálenia jánskych ohňov už dlhé roky prezentuje a zároveň aj zachováva. Návštevníkom predstavuje prostredníctvom kysuckého folklóru zvyky a tradície z obcí Horných aj Dolných Kysúc viažuce sa k tejto udalosti.„Prajeme všetkým návštevníkom príjemný pobyt v prírode a veľa pekných zážitkov,“ pozýva Hnidková.