ČADCA. Vo viacerých kysuckých obciach vybudovali v minulosti v rámci programu revitalizácie krajiny prehrádzky na malých tokoch. Od roku 2012 už na ne nedostávajú peniaze. Pritom ich účelnosť sa ukazuje najmä v poslednom období, keď je búrok a povodní čoraz viac.
Dobré skúsenosti majú s nimi aj v Radoli
Aj v Radoli sa v rokoch 2011-12 zapojili do projektu Krajina, v rámci ktorého budovali hrádzky. „Za pomerne malú sumu peňazí, presne 50-tisíc eur, sme urobili slušný kus práce. Pracovalo sa vtedy metódami, ktoré v našich lesoch majú stáročnú tradíciu a dodnes ich využívajú s veľkým úspechom v Alpách,“ hovorí starosta Anton Tkáčik.
Podľa jeho slov mal tento projekt len jednu nevýhodu. „Bol postavený na ľudskej práci a lokálnych materiálových zdrojoch, takže na ňom nemohol nikto zbohatnúť. Potom sa hľadali rôzne é dôvody ako ho stopnúť a neodčerpávať tak finančné zdroje, ktoré mohli byť použité na menej početné, ale zato lukratívne projekty využívajúce množstvo betónu,“ pokračuje.
Je to podľa jeho slov škoda, keďže stratili päť rokov. „Čo je horšie, teraz ani v prípade spamätania sa kompetentných a pridelenia finančných zdrojov na ďalšiu fázu týchto projektov, si neviem predstaviť, kde by sme zohnali ľudí, čo by na nich pracovali. Bol to typický projekt do obdobia ekonomickej krízy so zvýšenou nezamestnanosťou. Dnes nemáme v obciach dostatok ľudí ani na kosenie či čistenie verejných priestranstiev,“ konštatuje. Ako vraví hrádzky a zasakovacie pásy im opakovane pomohli.
„Na miestach, kde boli pravidelne problémy počas prívalových dažďov, sme od roku 2012 žiadne nemali.“
Pomohli im aj hrádzky, ktoré sú v Hornom Vadičove a na hornom toku Vadičovského potoka, ktorý napriek prívalovým dažďom s veľkou intenzitou, nedosiahol povodňové stavy, dokonca ani vtedy nie, keď spomínané územie zasiahol prívalový dážď od Terchovej až po Rudinu a Rudinskú,“ dodáva.
Podľa hydrológa sa malo s ich výstavbou pokračovať
Hrádzky na Kysuciach sa postavili zhruba pred šiestimi rokmi s objemom približne 500-tisíc kubíkov vody. Hydrológ a ekológ Michal Kravčík vysvetľuje, že ak by sa v programe budovania vodozádržných opatrení pokračovalo v tomto regióne doteraz, ich kapacita by bola už viac ako tri milióny kubíkov.
V rokoch 2010 – 2012 sa do projektu revitalizácie zapojilo v prvom kole 12 obcí z okresu Čadca a päť z Kysuckého Nového Mesta. V druhom to bolo 14 čadčianskych obcí a štyri z Kysuckého Nového Mesta. Išlo o tvorbu protipovodňových opatrení v lesoch a na poľnohospodárskej pôde.
V roku 2013 začali vtedajšie obvodné úrady životného prostredia robiť kontroly, ktoré iniciovalo ministerstvo životného prostredia. Týkali sa naplnenia stavebného zákona pri týchto stavbách. Na základe pokynov vtedajšieho manažmentu robili sa na základe rozhodnutí o územnom využití prostredia, na ktoré začalo ministerstvo pozerať ako na nedostatočné. Podľa kysuckých starostov bol však celý projekt zmysluplný. Dal prácu mnohým nezamestnaným a ako vravia, v žiadnom prípade nemal negatívny vplyv na životné prostredie, práve naopak. Prehrádzky, ako konštatujú po tom, ako ich preverilo počasie, nepomáhajú len pri búrkach, ale aj počas sucha, lebo regulujú celkový prietok vody. Hrádzky si obce môžu stavať aj v súčasnosti. Rozdiel je v tom, že si ich musia zaplatiť z vlastných peňazí.
Obyvatelia Kysuckého Lieskovca neskrývajú nespokojnosť
Kysuce postihli za posledné roky mnohé povodne. Naposledy prišla „veľká voda“ 2. júna, keďna ceste z Kysuckého Lieskovca do Lodna strhlo provizórny most. Lodno zostalo úplne odrezané od sveta.
Miestni obyvatelia hovoria, že most postavili nekvalitne. „Len tak, aby ľudia prešli, ale nikoho nezaujímalo, ako to tu funguje. Čo dokáže spôsobiť voda v prípade prívalových dažďov,“ hovorí miesta obyvateľka. Vysvetľuje, že štyri rúry, ktoré tam inštalovali, nestačia. „Určite by sa tejto katastrofe dalo predísť, keby sa most urobil kvalitne a zodpovedne,“ myslí si.
Kraj tvrdí, že išlo o zanesené koryto
„Provizórny most, ktorý strhla prívalová voda, nestaval Žilinský samosprávny kraj. Dočasné premostenie je súčasťou stavebného projektu, konkrétne stavby nového mosta,“ informuje riaditeľ odboru informácií a zahraničných vzťahov Milan Lukáš. Podľa jeho slov kraj riadne odovzdal stavenisko, za ktoré plne zodpovedá zhotoviteľ stavby.
„Rovnako aj za stavbu a bezpečnosť dočasného premostenia. Spĺňalo podmienky protipovodňového plánu, ktoré určuje ministerstvo životného prostredia, schválili ho dopravný inšpektorát i stavebný dozor. Ku kvalite, či nekvalite sa ŽSK nevie vyjadriť, keďže na to sú kompetentné iné orgány,“ argumentuje.
Pocestní predajcovia netrpezlivo čakajú na Petra s Pavlom Čítajte
V raví, že pri obhliadke priamo na mieste bolo evidentné, že strhnutie vozovky dočasného mosta okrem silného prúdu vody spôsobilo mimoriadne zanesené koryto. „Boli v ňom konáre, celé kmene stromov, stavebný odpad. Práve toto výrazné znečistenie spôsobilo upchatie priepustov, ktoré mali podľa protipovodňového plánu rezervu aj na viac ako storočnú vodu v tejto oblasti,“ dodáva.
ČO STE MOŽNO NEVEDELI
VLANI SI POVODNE VYŽIADALI ĽUDSKÝ ŽIVOT
Záplavy vlani 28. apríla mali aj ľudskú obeť. V Ochodnici spadli do miestneho potoka s terénnym vozidlom Suzuki Samurai dvaja muži vo veku 41 a 60 rokov. Voda ich začala unášať. V snahe o záchranu života z neho vyskočili. Mladšiemu z nich sa zhruba po 250 metroch podarilo zachytiť o vŕby. Po tom, ako kričal o pomoc, ho vytiahli von. Druhý také šťastie nemal. Voda na ďalší deň vyplavila jeho mŕtve telo. Bolo asi 500 metrov od miesta, kde sa zachytil jeho priateľ.
Kysuce postihli za posledné roky mnohé povodne. Pre ilustráciu, len v Novej Bystrici ich v roku 2010 bolo päť. Spôsobili škodu za 1 127 714 eur, obec na záchranné práce vynaložila 57 478 eur. V Povine vyčíslili povodňové škody v spomínanom roku na 40-tisíc eur. V roku 2010 utrhlo v Snežnici hrádzu, ktorú tam postavili rok predtým. Zaujímavosťou je, že jej úlohou bolo pomôcť pri záplavách a pri búrkach zachytávať prebytočnú vodu. Tá však zaplavila desiatky domov, zničila infraštruktúru, čerstvo zrekonštruované cesty. Škody vyčíslili na milión eur.
POZNÁMKA
Juh Slovenska má dnes klímu podobnú severnému Taliansku pred tridsiatimi rokmi a podobná, ako bola pred rokmi v Komárne, je dnes v Žiline. Broskyne a marhule už pestujeme aj na Kysuciach.
Teplo je síce príjemné, musíme si však uvedomiť, že sme strechou Európy a rozvodím medzi Stredozemným morom a Baltom. To znamená, že tu máme iba toľko vody, koľko naprší.Dní so zrážkami je menej a keď prídu, majú charakter prívalového dažďa spojeného s povodňou. Ľudí na dedinách však netrápia iba tie. Intenzívne vnímajú, že vodné zdroje, ktoré dlhé roky používajú, začínajú strácať výdatnosť. Práve hrádzky na horných častiach malých vodných tokov plnia dve úlohy. Zadržiavajú vodu v krajine, zároveň spomaľujú tzv. povodňovú vlnu, čím nás chránia pred povodňami. Keď k tomu pripočítame výrazné odlesnenie krajiny a pred rokmi odstránené medze, máme zarobené na veľký problém s vodou. Dnes skôr s jej nárazovým prebytkom, ale blížia sa časy, kedy nás bude viac znepokojovať jej nedostatok.
