Z predchádzajúceho pôsobenia pozná len kapitána Tomáša Tlelku, inak sa v kabíne stretol poväčšine s novými chalanmi. 35-ročný brankár je odchovancom Oščadnice, počas svojej kariéry to však skúšal vo viacerých kluboch a istý čas sa pôsobil v ligovom Trenčíne.
Naposledy chytal v Krásne nad Kysucou, no od novej sezóny sa vrátil opäť na staré známe miesto. Svätyňu FK Čadca bude v novej sezóne brániť Martin Gavlák (pozn. red., rozhovor bol nahrávaný pred začiatkom jesennej časti TIPOS III. ligy Stred).
Od novej sezóny budete opäť chytať v Čadci. Ako došlo k tejto dohode?
– Ešte minulú sezónu ma kontaktoval Daniel Roman. Vtedy to nevyšlo, nakoľko som šiel do Krásna nad Kysucou. Mali sme tvoriť brankársku dvojicu s Marekom Hlavom, ktorý bol tu v Čadci už dlhšie jediným gólmanom. Marek je teraz časovo zaneprázdnený, a tak tá situácia v klube na brankárskom poste bola ešte akútnejšia. Dohodli sme sa, a tak sa vraciam na staré známe pôsobisko.
Vandali nemajú hranice. Po trávniku jazdili autom, z bránok ukradli siete Čítajte Pamätáte si ešte svoje predchádzajúce zastávky tu v Čadci?
– V Čadci som začínal od žiakov, z Oščadnice ma sem stiahol bývalý tréner, nebohý Oldo Šoukal. Od 18 rokov som bol na vojne v Banskej Bystrici. Po vojne som sa vrátil a v Čadci som chytal do 21 rokov. Následne som pôsobil v Trenčíne, odtiaľ som šiel do Zlína. Potom prišiel opäť návrat do Čadce a teraz som tu tretí raz. Z tých chalanov som hrával akurát s Tomášom Tlelkom, inak je tu komplet iný káder.
Liga štartuje už tento víkend. Ako odhadujete šance svojho tímu proti Rimavskej Sobote?
– Je to určite kvalitné mužstvo. Možno máme trošku výhodu v tom, že ich traja hráči zo stabilného kádra budú chýbať kvôli nedávno medializovanej afére. A naše šance? Doma treba vyhrávať. Pôjdeme do toho s rešpektom, no každý zápas sa budeme snažiť vyhrať a získať čo najviac bodov. Samozrejme, na rozbeh do sezóny by bolo ideálne zvíťaziť.
Tretia liga bude veľmi silná. Aké sú ambície celého tímu?
– Myslím si, že tento tím má na to, aby sme skončili do šiesteho – siedmeho miesta v tabuľke.
V tretej lige odchytáte zápas proti Krásnu nad Kysucou, kde ste pôsobili minulú sezónu. Budete to brať nejako špeciálne, alebo ste už zvyknutí na meranie síl s bývalými klubmi?
– Nie, nijako špeciálne. Ako ste spomenuli, už som toho pochodil dosť a s takýmito zápasmi mám skúsenosti. V podstate som chytal aj proti Čadci minulú sezónu, s chalanmi z oboch mužstiev sa poznám, no zápas budem chcieť vyhrať pre Čadcu.
Prešli ste už veľa tímov. Na ktorý spomínate v najlepšom, kde ste dosiahli najväčšie úspechy?
– Najväčší úspech? Asi to, že som sa z Čadce dostal do ligového mužstva do Trenčína. Už tie skúsenosti sú o to bohatšie, keď človek trénuje s ligistami a vie, ako to tam vôbec chodí. Potom už človek potrebuje šťastie, aby chytával ďalej a pravidelne v takejto súťaži. Boli sme tam štyria brankári, ja som mal zmluvu len na pol roka s prípadnou opciou na ďalšie dva roky. Vypadlo sa však do druhej ligy a v klube spolu so mnou skončilo sedem hráčov.
Pri tejto otázke by som rád dodal, že veľká vďaka patrí nebohému trénerovi Miroslavovi Pupišíkovi, ktorý sa mi v Čadci venoval a dal mi obrovské brankárske skúsenosti.
Človek musí mať asi aj šťastie, čo sa zdravia týka, trénerov a podobne...
– Presne. Tréner Rob McDonald, ktorý tam vtedy bol, mal svoju stabilnú jedenástku, ktorú takmer celý rok nemenil a my sme museli len čakať. Ale tak to, žiaľ, chodí.
Asi bolo náročné presadiť sa v tak silnom klube...
– Ako som už spomenul, boli sme tam štyria, tá konkurencia bola nesmierne silná. Bol tam skúsený Roman Hodál, brankár, ktorý pravidelne chytával. Bol tam aj Miloš Volešák a Dalibor Rožník. Bolo ťažké presadiť sa. Poviem to za seba, mohli mi dať viac šancí, mohlo byť možno všetko inak. Ale to sa už nedozvieme...
Práve v slovenskom pohári môžete v prípade postupu cez Liptovskú Štiavnicu naraziť na AS Trenčín. Bol by to sviatok pre čadčiansky futbal a možno aj pre vás zachytať si práve proti Trenčínu?
– Je to pekná motivácia vyhrať a následne si zmerať sily s tímom z najvyššej ligy. Musíme zdolať Liptovskú Štiavnicu a postúpiť, aby sme ľudí prilákali aspoň na Trenčín, keď nechodia na ligové zápasy. Rád by som si proti tomuto klubu zachytal.
Ste gólman, takže góly si na svoj účet zvyčajne nepripisujete. Dali ste už nejaký?
– Áno, Tomášovi Tlelkovi v kabíne (smiech). A teraz vážne. Nedal som, v podstate len na tréningu, keď hráme nejakú súťaž jedenástok, ale normálne v zápase som ešte neskóroval.
A netúžite raz skórovať v majstráku napríklad z penalty?
– Vôbec. Myslím si, že keď ide penaltu kopať brankár, je to podcenenie súpera a ja každé mužstvo rešpektujem, takže na takéto niečo sa vôbec nechystám. Kebyže je v slovenskom pohári nejaký penaltový rozstrel a napríklad by si už nikto neveril, možno by som šiel.
V poslednej dobe sa riešia chyby brankára Kariusa. Ako vnímate jeho kiksy a posmešky na jeho účet?
– My brankári to máme špecifické. Je desať hráčov pred nami a my už sme proste poslední. Keď urobíme chybu, tak je zle na brankára. Navyše, technológia ide dopredu, najmä čo sa lôpt týka. Lieta to inak, človek myslí, že lopta ide doľava a nakoniec ide na druhú stranu. A Karius? Áno, urobil proste chyby. Hovorí sa, že tam mal otras mozgu, ale to je aj na jeho triko, že to chcel dochytať, nepovedal nič a nedal sa radšej vystriedať. Boli to jeho góly, samozrejme, tie posmešky mu neprajem.
