Ružomberok, Žilina, Banská Bystrica... Aj takéto veľké kluby sa pred pár rokmi museli skloniť pred žiakmi z Čadce, ktorých viedol Jaroslav Petrák.
Tréner, ktorý vychoval skvelú generáciu hráčov, oslávil v pondelok 30. júla 2018 krásne životné jubileum. A tak prišiel ideálny čas zaspomínať si na staré dobré časy...
V pondelok ste sa dožili krásneho životného jubilea. Ako ste ho oslávili?
– S oslavou som začal kvôli futbalu už o dva dni skôr. Syn, ale aj ďalší hostia, ktorí mi prišli pogratulovať, hrajú tento týždeň už majstráky, a tak sme posedeli už v sobotu. Samozrejme, oslávil som to trošku aj v pondelok (smiech).
Máte šesťdesiat rokov, svoj život ste zasvätili najmä futbalu. Aký ste boli hráč, pamätáte si na svoje hráčske časy?
– S futbalom som začínal v Rakovej, v dorasteneckom a mužskom veku som hrával v Čadci. Tri roky som pôsobil v Baníku Karviná a kariéru som dokončil doma v Rakovej.
Vandali nemajú hranice. Po trávniku jazdili autom, z bránok ukradli siete Čítajte Futbalová verejnosť si vás pamätá najmä ako skvelého trénera. Ako začala vaša kariéra pri mládeži?
– Po skončení mojich hráčskych čias som mal istý čas pauzičku, na futbal som trošku zanevrel. Až keď synátori šli do veku, kedy mohli začať s futbalom, chytilo ma to a ja som začal trénovať prípravku v Čadci. Bolo to asi v roku 1998, 1999. Začali sme budovať tím, v ktorom hrával aj môj starší syn Patrik. Vtedy som bol veľmi prekvapený z toho, v akom stave bol v tom čase klub v Čadci, kde neostala pomaly ani len lopta. Keď som ja končil s futbalom v Čadci, boli tu dobré podmienky. Zázemie, sauna, bazén... To obdobie, kedy sme začínali, tak bolo veľmi ťažké. Koľkokrát sme nemali ani na obed, keď sme cestovali ďalej, všetko sme financovali zo svojich prostriedkov, pomáhali nám rodičia detí. Teraz je tá situácia podstatne lepšia, za tú dobu sa niečo vybudovalo. Tých prvých päť rokov bolo ale naozaj ťažkých...
Napriek ťažkým časom ste vychovali skvelú generáciu hráčov...
– Treba povedať, že ešte partia pred nami sa so žiakmi postarala o postup do prvej ligy. Veľká vďaka za to patrí Rudovi Prívarovi, Peťovi Padychovi, ktorí urobili s mládežou veľmi kvalitnú prácu. Potom už nabiehali dvojičky, prvú ligu hrali tak starší aj mladší žiaci. Ja som bol zo začiatku pri mladších žiakoch, mal som výbornú generáciu hráčov, narodených v rokoch 1988, 1989 a 1990, ktorí vybojovali prvenstvo v prvej lige starších žiakov skupina Stred.
To znamená, že ste za sebou nechali Žilinu, Banskú Bystricu, Ružomberok?
– Presne tak. Keď sme prišli na majstrovstvá Slovenska do Brezna, kde sa stretli víťazi skupín Bratislava, Západ, Stred, Východ, funkcionári zo zväzu krútili hlavami. Bol to pre nich šok, že kde sa tam dostala Čadca.
