Staškov, Čadca, Podvysoká, Raková, Nová Bystrica, Vysoká nad Kysucou, Stará Bystrica. Svätyne týchto klubov chránil počas svojej futbalovej kariéry dnes 32-ročný brankár Dalibor Švík, ktorého tak naozaj môžeme po futbalovej stránke pomenovať ako cestovateľa po Kysuciach.
Viac o jeho futbalových potulkách sa dočítate v nasledujúcom rozhovore...
V regióne Kysúc ste už „precestovali“ množstvo klubov. Kde budete chytať v novej sezóne?
– Veľmi dlho som rozmýšľal, kam napokon zamierim v letnom prestupovom období. Veľmi som váhal nad svojím rozhodnutím, lebo ma hlavne lákalo hrať ešte vyššie, ale keďže nemám už moc času pravidelne trénovať, rozhodol som sa ostať napokon v Starej Bystrici.
Mali ste aj iné ponuky. Prečo ste sa rozhodli práve pre túto?
– Ponuky boli aj do V. ligy, oslovilo ma aj viac klubov práve zo VI. ligy. No ako som spomínal, rozhodol som sa ostať v Starej Bystrici. Na túto súťaž majú skvelé podmienky. Vybudovali krásne tréningové centrum pre všetky vekové kategórie, v ktorom už trénujeme. Myslím si, že keď sa dokončí, bude tu fantastické zázemie pre hráčov širokého okolia. Mal som sedenie aj so súčasným trénerom A mužstva Miroslavom Kadášom, ktorý mi povedal svoje predstavy a aj tie ma utvrdili, aby som ostal.
Funkcionári SFZ krútili hlavami. Tréner, ktorý s Čadcou vyhral ligu, oslávil šesťdesiatku Čítajte Ako zatiaľ vyzerá príprava vášho tímu na novú sezónu?
– Letná príprava v Starej Bystrici začala 13. júla. Ja osobne som sa pripojil k tímu z dôvodu dvojtýždňovej dovolenky až minulý týždeň. Pokiaľ sa dá, trénujeme trikrát do týždňa alebo dvakrát a prípravný zápas. K tímu sa pripojili aj dorastenci, ktorí skončili v doraste a vybojovali postup do III. ligy. Tréner má veľmi kvalitné tréningy. Pokiaľ sa dá, chodia všetci hráči z kádra, aj keď je to, ako všade, podmienené prácou a školou. Máme za sebou aj dva prípravné zápasy so súpermi z V. ligy, ktorí nás preverili a ukázali nedostatky a slabiny.
A čo vaše osobné a tímové ciele do jesene?
– Ciele do jesene sú hlavne hrať pekný futbal, prilákať divákov, ktorí sú často dvanástym hráčom, na štadión a aby cestovali s nami aj von. Samozrejme, chceme hrať na špici tabuľky B skupiny, a tak si zabezpečiť čo najlepšiu pozíciu v boji o postup do vyššej súťaže, aj keď táto skupina oproti skupine A je neporovnateľne ťažšia a náročnejšia. Všetky tímu sú vyrovnané a kvalitné, či už Nová Bystrica, Raková, Podvysoká, Korňa, Olešná, Radôstka a Zákopčie. Ja osobne chcem tímu pomôcť umiestniť sa čo najlepšie a podávať výkony, ktoré nám pomôžu zbierať body doma aj vonku.
Vandali nemajú hranice. Po trávniku jazdili autom, z bránok ukradli siete Čítajte Vráťme sa ešte k vašim pôsobeniam. Kde všade ste doteraz počas vašej kariéry chytali?
– S futbalom som začínal na Staškove. Boli sme skvelý ročník starších chalanov. V doraste sme vtedajšou I. triedou prešli súťažou s iba s jednou remízou z 26 zápasov a len s dvanástimi obdŕžanými gólmi. Prešiel som do A mužstva, kde sa mi moc nedarilo, a tak som odišiel na hosťovanie do Čadce. Tu som pôsobil najmä v B-tíme, no cestoval som na zápasy, keď bolo treba, aj s áčkom. Po skončení hosťovania som sa vrátil na Staškov v čase, kedy do tímu prišli hráči ako Rastislav Michalík, Michal Gottwald, Mário Kaličák, Ľubo Červenec a vytvoril sa tím, s ktorým sme postúpili do V. ligy. Po polroku v V. lige som zamieril na ročné hosťovanie na Podvysokú. Po ročnom hosťovaní prišla opäť ponuka hrať vyššie, a tak som zamieril do susednej Rakovej. Tam však prišlo zranenie menisku, ktoré ma odstavilo na pol sezóny. Nemohol som toľko trénovať, aby som mohol chytať vyššiu súťaž. V zimnej prestávke som tak putoval na Novú Bystricu. Odtiaľ viedli moje kroky k prvému celku v tabuľke súťažného ročníka 2016/2017, do Vysokej nad Kysucou, s ktorou sme postúpili do V. ligy, kde som ešte strávil ešte pol roka. V zime sa mi ozval tréner Ladislav Kolembus, že potrebuje brankára a keďže dával dokopy tím, išiel som do svojho terajšieho pôsobiska v Starej Bystrici.
Kde ste sa cítili najlepšie?
– Ťažko sa hodnotí, kde som sa cítil najlepšie, keď som sa každú chvíľu sťahoval a menil kabíny (smiech). Zažil som množstvo skúsených trénerov a tréningových procesov, ktoré mi veľa dali. No tie najkrajšie chvíle boli hrať po boku mojich rodákov Rasťa Michalíka a Miška Gottwalda, ktorí boli fantastickí a jedineční futbalisti. Postupoval som do vyššej súťaže v tímoch Čadca B, Staškov a Vysoká nad Kysucou a boli to skvelé a jedinečné momenty mojej kariéry. Tiež rád spomínam aj na zápasy Slovnaft Cupu s Vysokou nad Kysucou minulý rok. V prvom kole v derby zápase sme na penalty vyradili Makov. V druhom sme privítali tím z Oravy Nižnú, ktorú sme porazili 8:1, a tak pricestoval na Vysokú Poprad, v ktorom pôsobí Kamil Kopúnek a Stanko Šesták. Aj tento zápas mal pre mňa, aj keď sme prehrali 5:0, jedinečnú príchuť a rád naň spomínam. Počas kariéry som toho veľa precestoval a nie vždy má človek len pekné spomienky. Niekedy si zapamätá aj tie nepekné. Najmä oko diváka je čoraz náročnejšie a vie byť nesmierne kritické, ale keďže ešte stále ma futbal baví, asi to zvládam (smiech).
Na záver by som chcel zaželať všetkým hráčom veľa úspechov v novom súťažnom ročníku a divákom skvelé futbalové zážitky zo zelených ihrísk!
