Dovedna 14 zastavení je rozmiestnených v serpentínach, vedúcich na vrchol Sivovej grapy.
Každý rok v auguste sa koná púť
Rok čo rok sem vedú kroky tisícok veriacich počas každoročnej púte pri príležitosti sviatku Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa koná cez víkend po 15. auguste.
Bábätká z čadčianskej pôrodnice 44. Čítajte Postavili ju veriaci v priebehu rokov 1947 – 1948 na počesť vďaky Panne Márii za ochranu počas druhej svetovej vojny. Tento rok slávi už 70 rokov od svojej vysviacky.
Druhá svetová vojna (1939 – 1945) bola paradoxne obdobím najväčšieho rozkvetu dovtedajších dejín obce. Prebiehala regulácia rieky, oprava a valcovanie ciest, opravy existujúcich a výstavba nových obecných budov, úprava cintorína, stavba Lurdskej jaskyne či prestavba kostola a mnohé iné.
Ďalšie práce boli prerušené približujúcim sa frontom v roku 1944. V obci boli koncom leta umiestnené dva prápory nemeckých vojakov a dedinčania boli nútení podieľať sa na výstavbe protitankových zátarás a guľometných hniezd. Obranná línia sa tiahla od Kysuce až pod svah Sivovej grapy.
Predpokladalo sa, že boje budú prebiehať v samotnom srdci obce. Veriaci sa dennodenne modlili k Panne Márii. Na konci vojny v roku 1945 sa urputne bojovalo 30 dní na Veľkej Rači. Vďaka Bohu, nik z dedinčanov neprišiel o život a nedošlo ani k vážnejším stratám na majetku.
Dedinčania postavili pamätník svojej vďaky
Za túto nesmiernu milosť sa rozhodli obyvatelia obce vystavať pamätník svojej vďaky – kalváriu v Sivovej grape, týčiacu sa symbolicky nad protitankovými zátarasami na jej úpätí. Podľa kroniky farského úradu pozemok darovali: Štefan Smolka, Anton Kašarik, Michal Zagrapan, Jozef Suchoň, Ondrej Maslák, Jozef Trúchly, Karol Mosor, Rudolf Dunajovec, Ondrej Trúchly, Ignác Zagrapan, Ján Trúchly, Ondrej Poláček a Agneša Drábová, Liška.
Pred uskutočnením stavby kalvárie zasadal 30. marca 1947 cirkevný výbor v zložení: kanonik Štefan Krautman, starosta obce Ján Trúchly, Štefan Novoveský, notár Martin Bernát, Daniel Jurčaga, Jozef Kucharčík, Dominik Trúchly, Štefan Kubánek, Jozef Kucharčík-kostolník, Jozef Kozák, Karol Glett, Jakub Zagrapan, Ondrej Kucharčík, Ján Trúchly-kostolník a Vojtech Štobák.
Obrazy krížovej cesty zakúpili v Pelhřimově
V tomto období bolo zakúpených 14 obrazov krížovej cesty v Chrámovom družstve v Pelhřimově za 56 000 Kčs, ktoré boli umiestnené do jednotlivých kaplniek. Prípravné práce začali už skoro na jar od marca roku 1947 a už v júni bolo dielo takmer hotové. Vtedy sa ľudia zhromaždili so žiadosťou, aby na vrchole kalvárie bol vystavaný kostol k úcte Sedembolestnej Panny Márie. Toto dielo bolo financované výlučne z milodarov Oščadničanov a rodákov v Amerike.
Celkové náklady na výstavbu krížovej cesty a kostolíka predstavovali 1 036 000 Kčs. K tomu treba spomenúť 2000 zadarmo odpracovaných dní a 500 furmanských dní veriacimi. Do veže kostola bol umiestnený zvon, vážiaci 168 kg, za 19 000 Kčs. Na zvone je nápis „Z milodarov farníkov roku Pána 1948 zrodený hlásam slávu Sedembolestnej“.
Veľkú zásluhu na organizácii stavby mali notár Martin Bernát a dlhoročný duchovný, čestný kanonik Štefan Krautman. Projekt kalvárie i kostolíka vypracoval zdarma architekt Anton Medrický a murárske práce viedol murársky majster Rudolf Štens.
Na vysviacku prišlo dvadsaťtisíc pútnikov z Kysúc
O rok neskôr, 15. augusta 1948, bola kalvária s kostolíkom slávnostne vysvätená za účasti 20 000 pútnikov z celých Kysúc. Farská kronika spomína na procesie z Krásna, Čadce, Skalitého, Riečnice, Lutíš, Starej a Novej Bystrice. Kostol posvätil Dr. Eugen Filkorn, pápežský prelát a Krížovú cestu páter Jakub Vavrek. Prvú sv. omšu v kostole Sedembolestnej Panny Márie slúžil františkánsky páter Emil Masár.
Kalvária spolu s každoročnými masovými púťami sa stala tŕňom v oku komunistickej strany. Rôznymi spôsobmi sa snažili mariť snahu pútnikov prichádzať sa modliť a orodovať k Panne Márii. Komunistický režim padol, ale kalvária stojí dodnes. V súčasnosti postupne prebieha rekonštrukcia všetkých zastavení.
Autor: Dominika Drábová
