V prvý augustový pondelok sa stretli dievčatá z Kysuckého Nového Mesta, aby odštartovali prípravu na novú sezónu. Začali s naberaním kondície, ktorú budú potrebovať v náročných dueloch nastávajúcej sezóny.
Veď v ročníku 2018/2019 budú mať čo obhajovať. Zisk troch mládežníckych titulov a účasť v semifinále extraligy žien je toho dôkazom. Obhája Kysučanky tieto výnimočný úspechy? Alebo dokážu ešte viac? Pýtali sme sa trénera Michala Vlčeka...
Poďme sa najskôr vrátiť v čase späť a zbilancovať uplynulú sezónu. Vaše dievčatá vyhrali majstrovstvá Slovenska vo florbale junioriek, dorasteniek a starších žiačok. Ako je to vôbec možné?
- Je to len výsledok našej práce s mládežou. Odkedy sme v roku 2010 založili klub, bolo vždy prioritou pracovať s mládežou a vychovať si svoje odchovankyne. Keď sme začínali, snívali sme, že raz to možno dotiahneme do najvyššej ligy. Do ženskej extraligy a k mládežníckym titulom sme sa dostali oveľa skôr, ako som si myslel.
Ste takí dobrí, alebo konkurencia spí?
- Nerád by som komentoval ostatných. Ale mám pocit, že robíme viac ako iné kluby. Nastavili sme si nejaký systém. Veľa detí to aj odradí, keď prídu. Myslia si, že florbal je len o tom, že si ideme zahrať. Ale naším cieľom nie je len zahrať si, ale naozaj ho tie deti naučiť.
Šéf klubu má zaujímavý koníček, hráči sa vďaka nemu cítia ako profíci Čítajte Potom majú radosť, že sa niekde posúvajú a motivuje ich to k ďalšiemu tréningu. Ale všetko je to aj o drine, nácviku herných situácií, kondičnej príprave. Len nejakou hrou sa deti nenaučia takmer nič. A my s deťmi „drilujeme“ hneď od začiatku. Samozrejme, trénujeme s nimi aj formou zábavy, ale časť tréningu je o takých drilových cvičeniach. Deti sa ťahajú, posúvajú sa vpred. Tá naša práca sa ukazovala už niekoľko rokov dozadu. Veď posledné tri či štyri roky získavame z mládežníckych šampionátov pravidelne nejaký ten cenný kov. Už predtým sme vybojovali titul v kategórii starších žiačok, v kategórii dorasteniek sme skončili na druhom mieste, ale to sme finále prehrali veľmi nešťastne. A v juniorkách sme skončili asi štyri roky po sebe na druhej priečke. Takže náznak tam bol, že by úspechy určite mali prísť.
Ktorý z titulov považujete za najcennejší?
- V kategórii junioriek. Ten bol najťažší, ale hlavne sa na ňom podieľali všetky baby. Veľmi si vážim titul z kategórie starších žiačok. Tam sa podľa mňa vždy ukáže odraz práce s mládežou. Dorastenky a juniorky, to už sú dievčatá, ktoré hrávajú v extralige za ženy a ťahajú sa so staršími. Staršie žiačky sú prvá kategória, ktorá je takým prechodným mostíkom. Tam sa ukáže, čo sme odmalička vychovali, ktoré dievčatá majú perspektívu dotiahnuť to vyššie a ktoré sa možno presadia v reprezentácii. V súčasnosti sú naše hráčky vo všetkých reprezentačných kádroch, či už do 15, do 17, alebo do 19 rokov, všade máme minimálne päť či šesť hráčok.
Sezónu ste zakončili triumfom na turnaji v Nemecku. Prezradili by ste našim čitateľom, o aký turnaj išlo?
- Je to typický letný turnaj, kde už nejde až tak o výsledky. Boli sme tam štvrtý rok po sebe. Je to fantastické podujatie v Drážďanoch, v krásnom meste, kde je pre dievčatá prioritou nakupovanie (smiech). Popri tom ale nič neodfláknu. Je fantastické, že sme sa s tak mladým kádrom dokázali presadiť v kategórii žien a celý turnaj vyhrať. Už minulý rok sme skončili vo finále, keď sme nestačili na nemeckú reprezentáciu. Tento rok tam domáca repre nebola, ale prišiel najlepší nemecký tím Grimma a ďalšie nemecké a české tímy.
Ja tomu neprikladám nejakú váhu, no veľa ľudí mi hovorí, prečo to stále zhadzujem, keď sme hrali proti ženám na medzinárodnej úrovni? A tie tímy sme v podstate k ničomu nepustili, hrali sme výborný florbal. Celkovo to je taký teambuilding, odmena za celú sezónu. Kebyže skončíme poslední, nikto neplače, naozaj to beriem ako odmenu za celý rok.
Adriana Michalisková získala v Nemecku cenu pre najlepšiu brankárku turnaja. (zdroj: SEBASTIAN DIENEROWITZ)Po skončení sezóny ste si dopriali voľno?
- Áno, mali sme mesiac voľno. Florbal je nebezpečný šport, čo sa chrbtice týka, držania tela a podobne, takže treba si dať od tej „palice“ pokoj. Ja dievčatám stále odporúčam, aby si počas pauzy dali oddych, plávali, bicyklovali. V auguste už začneme s kondičkou. Ale ja chcem tú halu čo najviac oddialiť. Extraliga síce začína v polovici septembra, ale nechcem, aby sme šli do haly skôr ako tri týždne pred začatím extraligy. Budem sa snažiť natiahnuť kondičnú prípravu na čo najdlhšie.
A čo plány do nového florbalového ročníka? Idete pokračovať vo veľkých úspechoch?
- Pokračovať (smiech). Urobili sme aj jednu novinku. Pochopili sme, že máme veľa mladých dievčat, ktoré zatiaľ nemajú na extraligu a zároveň hrajú málo zápasov, nakoľko tých mládežníckych súťaží je veľmi málo. Prihlásili sme ich tak do prvej ligy. Chceme, aby sa tam rozohrali. Je to taký medzimostík medzi extraligou a mládežníckymi súťažami. Bude to stáť nejaké peniaze, vyžiada si to nejaký čas, ale treba to pre tie dievčatá proste urobiť.
Panthers Cup 2018: Vyzbierali 2200 eur Čítajte Na Slovensku ste povyhrávali, čo sa dalo. Stále však máte určité rezervy. V čom by sa mali baby zlepšiť?
- My na Slovensku možno vynikáme, no je výborné, že máme poblíž Českú republiku a môžeme sa porovnávať aj s klubmi z tohto štátu. A tam vidno, že je na čom pracovať, najmä musíme byť ešte rýchlejší. Každý jeden herný ukazovateľ je tam na inej úrovni. Chcem, aby sa naše baby porovnávali so svetom, nielen na Slovensku. Verím, že všetky dievčatá, ktoré budú chcieť pokračovať s florbalom, pôjdu na vysoké školy do Čiech a presadia sa tam v extraligových tímoch.
Takže svojim zverenkyniam radíte, aby pokračovali v štúdiu a kariére v Čechách?
To je tak dané. Ak chcú florbalovo rásť, musia ísť preč. Tu sa počas strednej školy majú kde posúvať. Florbalovo by im však zmena klubu v rámci Slovenska určite nepomohla. Na to musia ísť do Čiech a ony to dobre vedia.
Otázka na záver. Zaútočíte aj na ženský titul?
- Nie je to cieľom, ale čoskoro sa to môže stať. Možno tento rok, o rok, o dva... Máme mladý káder, ktorý ak ešte chvíľu ostane pokope, potenciál na to má.
Ale o to nám naozaj nejde. Uvidíme, ako sa bude dievčatám dariť, ako budú poslúchať. Mňa teší, že našu kapitánku Emu Škvrndovú zobrali na zubárinu do Martina, a tak aj v novej sezóne bude hrať u nás. Je to dievča, ktoré vie dať baby dokopy, taký typ veľmi potrebujeme.
Ostáva aj Nika Gašincová, ktorá zmaturovala a namiesto Čiech ide študovať do Piešťan. Aj s ňou tak môžeme počítať v nasledujúcej sezóne, čo je taktiež dobrá správa.
