Z Kysúc až do českej extraligy. Aj tak by sa dala v krátkosti zhodnotiť cesta 22-ročnej Andrei Šidlovej do klubu Tigers Jižní Město Praha, kde bude pôsobiť v nasledujúcej sezóne.
Slovenská reprezentantka, ktorá bola v uplynulej sezóne najproduktívnejšou hráčkou majstra Slovenska z Pruského, sa teší na nový impulz vo svojej florbalovej kariére...
Od novej sezóny budete hrať českú extraligu. Tešíte sa na zmenu, je to nový impulz vo vašej kariére?
- Je to práve ten nový impulz, ktorý som potrebovala. Slovenská extraliga ma už neposúvala vpred. Som rada, že prestup do Ivanti Tigers šiel hladko, veľmi za to Pruskému ďakujem. Taktiež za cenné skúsenosti, ktoré som nadobudla v tomto klube.
Šéf klubu má zaujímavý koníček, hráči sa vďaka nemu cítia ako profíci Čítajte V Prahe budete aj študovať. Máme to teda chápať tak, že ste šport prispôsobili štúdiu?
- Nie je to úplne tak. Školu som prispôsobila florbalu, nie naopak. Erasmus, program, v rámci ktorého budem študovať v Prahe, som zrealizovala zámerne, aby som mohla hrať v Tigers. Hlavným dôvodom prestupu je chuť posunúť sa vo florbale vyššie a kvalitne sa pripraviť na ďalšie majstrovstvá sveta. Nasledujúci rok teda budem študovať na Karlovej Univerzite učiteľstvo telesnej výchovy a geografie v prvom ročníku magisterského štúdia.
Florbal je stále viac a viac populárnejší, no stále nepatrí medzi odvetvia, kde sa dá aj slušne zarobiť. Ako to je v českej extralige? Budete dostávať za svoje výkony výplatu?
- Túto otázku počúvam vo svojom živote veľmi často (úsmev). Florbalom sa neživím a nevynáša mi žiadne peniaze, aspoň nie priamo. Náklady máme ale vždy preplatené.
V drese majstra SR z Pruského ste boli najproduktívnejšou hráčkou. Aká bude vaša úloha v Tigers?
- Strieľať góly a bodovať. V tíme je veľká konkurencia, rozdiely medzi nami hráčkami sú minimálne. Veď polovica mojich českých kolegýň je alebo bola v reprezentácii a druhá polovica o reprezentačné miestenky bojuje. Osobným cieľom je byť čo najviac prospešná pre tím.
A čo spoluhráčky? Poznali ste sa s niektorými už z predchádzajúceho florbalového života?
- Asi najväčší strach, ktorý som mala, bol, aby som dobre zapadla. Na moje prekvapenie to šlo rýchlo a hladko. Hráčky som poznala vždy len z videnia a počutia. Cítim sa veľmi pohodlne a na tréningy sa teším aj vďaka babám. Navyše spolu trávime čas aj mimo tréningov. Sú veľmi priateľské, nápomocné a vtipné. Keď som sa nedávno zranila na Czech Opene, tak ma vozili so sebou na zápasy a večer so mnou trávili čas, aby som nebola sama.
Museli ste platiť aj nejaké prískočné do kabíny?
- Okrem toho, že platím pokutu, keď „priskočím“ neskoro na tréning, som neprispela ničím (smiech).
A čo ambície tímu? Plánujete zaútočiť na medailu alebo aj na titul?
- Myslím si, že ambície tohto tímu sú vždy najvyššie, čiže zisk titulu. Superfinále extraligy by bolo pre mňa najväčším dosiahnutým športovým zážitkom. Urobím všetko preto, aby som to docielila. Zahrať si zápas pred takmer 10 000 divákmi je to, po čom túžim už dlho. V dobrom závidím tým reprezentačným kolegyniam, ktoré to zažili.
Na spoločnej fotografii s novým tímom ste oblečená v drese s číslo 68. Budete v ňom hrať celú sezónu?
- Nie, to bolo len zatiaľ. Môj dres s obľúbeným číslom 3 je vo fáze výroby.
A čo vaše reprezentačné plány do tejto sezóny?
- S reprezentáciou máme kus práce pred sebou. Na majstrovstvách sveta budeme mať ťažkú skupinu, preto je tomu prispôsobená aj naša príprava. Veľa záleží na individuálnom prístupe hráčok. Na začiatku budúceho roka sa odohrá kvalifikácia na MS a po nej bude program reprezentačných sústredení ešte nabitejší ako teraz. Mrzí ma, že kvôli zraneniu nestihnem medzinárodné zápasy proti Češkám a Švajčiarkam v Pardubiciach.
