Utorok, 25. september, 2018 | Meniny má Vladislav

Ľudia v Bukove sa boja chodiť pešo, obávajú sa diviakov

Rozryté ihrisko, zničená úroda zemiakov a ďalšej zeleniny. Diviaky sú stále smelšie. Kým obyvatelia hovoria, že sú premnožené, poľovníci s nimi nesúhlasia.

Ilustračné foto.(Zdroj: SME-Ján Krošlák)

ČADCA. Na Slovensku nie je ničím výnimočným, je rozšírený na veľkej časti nášho územia. No v poslednej dobe sú diviaky čoraz bližšie k ľudským obydliam a k obyvateľom. Tí sa veľakrát zľaknú a nevedia, čo majú robiť.

Článok pokračuje pod video reklamou

Pešo sa ísť boja

„Bývam v Čadci v Bukove a problém s diviakmi máme už od minulého roka. Donedávna ich bolo menej, ale teraz už sú po celom pľaci,“ hovorí Anna z Čadce. Z práce už pešo nechodí, lebo sa bojí a radšej zaplatí za taxík. „Taxikár mi hovoril, že pred chvíľou viezol chlapcov, ktorých diviaky naháňali,“ dodáva Anna. So svojimi problémami sa chcela obrátiť na mesto Čadca.

Prečítajte si tiež: Mal strach zo žralokov. Kysučan pokoril americký La Manche

„Problémy s diviakmi treba riešiť s poľovnými združeniami, mesto nemá v tomto kompetencie,“ hovorí Marián Kráľ z Mestského úradu v Čadci.

Úmyselne ich lákajú

„Fenomén zvýšeného stavu diviakov trvá asi desať rokov. Čo sa týka poľovníkov, my dostávame súhlas od štátnej správy na odstrel. Vždy sme tieto plány splnili, nemôžeme ich prekročiť, pretože by to bolo považované za pytliactvo,“ hovorí poľovník Pavol Šutý. Podľa neho sa diviakov netreba obávať a táto zver nie je nebezpečná.

Za problém však považuje to, že ľudia prestali obrábať pôdu, ktorá postupne zarastá. „Diviaky z lesa sa postupne presťahovali bližšie k obydliam. Majú tam dostatok obživy a je to doslova pár metrov od záhrad,“ pokračuje Šutý.

„Niekedy ľudia diviaky doslova úmyselne lákajú, inokedy nechávajú napríklad popadané jablká na zemi, prípadne ich vysypú za plot. Zver vôňa jabĺk jednoducho láka,“ hovorí Šutý o tom, prečo sa diviaky dostávajú tak blízko k ľudským príbytkom. „No problém je to, že veľakrát ich ľudia doslova úmyselne prikrmujú a aj preto sú diviaky tak blízko záhradám a domom,“ vysvetľuje Alojz Kubačák, dlhoročný poľovník.

Zanechajú po sebe spúšť

Diviaky zanechali prednedávnom doslova spúšť na ihrisku v Čadci-Horelici. Škody zaznamenali aj v záhradkárskej oblasti v Bukove, tiež na sídlisku Žarec či v prímestskej časti Čadečka.

Zver lákajú najmä odpadky, polia s úrodou či ovocie v sadoch. Diviaky sa živia rozmanitou potravou, rýchlo behajú, dokonca vynikajúco plávajú. Uprednostňujú listnaté a zmiešané lesy a radi sa váľajú v bahne. Samice sa zvyknú zoskupovať do čried, pozostávajúcich z 20 aj viac jedincov. Inak samotársky žijúce samce sa k týmto čriedam niekedy pripájajú, najmä v období rozmnožovania. Pária sa v zime medzi novembrom a januárom. Samica privádza na svet 4 – 12 mláďat.

Povinné vykonávanie opatrení

V zmysle zákona o poľovníctve majú povinnosť vykonávať opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou ako užívatelia poľovných revírov, tak aj užívatelia poľovných pozemkov. Za primerané opatrenia sa v zmysle zákona považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch a iné.

„Obyvateľom odporúčame použiť elektrické ohradníky, veľmi účinné sú pachové odpudzovače, ktoré je vhodné s odstupom času prestriedať. Je dôležité uvedomiť si skutočnosť, že prirodzeným prostredím zveri je príroda – lesy, remízky a lúky,“ hovoria odborníci.

Odstrániť sa nedajú

Aj napriek opatreniam, ktoré poľovníci používajú, aby škody zmiernili, nie je možné ich úplne odstrániť. Podľa poľovníkov je človek ten, ktorý zasiahol do životného prostredia diviakov rozširovaním obydlí a výstavbou a zver si nedokáže uvedomiť, kde je hranica pozemku, ktorá plocha je poľovná či nepoľovná.

Náhradu za škody spôsobenú zverou si môžu poškodení uplatniť u užívateľa poľovného revíru, ktorý vykonáva právo poľovníctva na poľovných pozemkoch, ak došlo k škode v dôsledku nesprávneho užívania poľovného revíru.

„Pokiaľ však škoda vznikla na nepoľovných plochách (intravilán), užívateľ nemá povinnosť uhrádzať ich. Vo výnimočných prípadoch môže okresný úrad povoliť aj výnimku – lov na nepoľovných plochách,“ dodávajú odborníci.

Plán môžu upravovať

Poľovníci si v priebehu loveckej sezóny môžu žiadať o úpravu počtov plánovaných odstrelov zveri.

„Plány lovu síce schvaľujeme, ale konkrétne neurčujeme, kto má koľko streliť. Od toho je chovateľská rada, ktorej návrhy potom schvaľujeme,“ hovorí Juraj Knapec, vedúci pozemkového a lesného odboru Čadca.

V uplynulej loveckej sezóne (1. 3. 2017 – 28. 2. 2018) 23 poľovníckych revírov v kysuckom regióne zaznamenalo 898 kusov odstrelenej diviačej zveri. Plán lovu bol 928 kusov, teda takmer splnený.

V polovici augusta tohto roka mali poľovníci v revíroch schválených 777 kusov zveri určenej na odstrel. „Toto číslo sa však určite bude zvyšovať,“ hovorí Andrea Ďurčanová z pozemkového a lesného odboru v Čadci.

Podľa údajov z odboru napočítali v dvadsiatich piatich poľovných revíroch 501 kusov diviačej zveri. Sezónu predtým ich narátali 465.

Pomôže hluk a rozhadzovanie rukami

Odborníci radia, že pri stretnutí s agresívnym zvieraťom môže pomôcť obrana krikom a rozhadzovanie rukami. Diviak dokáže pri útoku nabrať vysokú rýchlosť a zásah môže poriadne bolieť.

Treba sa mu vraj vyhnúť cúvaním. Pri útoku sa treba vyškriabať na strom alebo sa aspoň zaň skryť.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  2. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  3. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  4. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  5. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  8. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  9. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  10. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  1. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  2. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  3. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  5. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  6. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  7. Equal treatment is a must for successful companies of the future
  8. Aj v Poluse chránime vaše srdcia
  9. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  10. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 873
  2. Najužitočnejšia appka 13 436
  3. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 192
  4. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 9 521
  5. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 6 253
  6. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 491
  7. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 4 812
  8. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 760
  9. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 259
  10. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 4 220

Hlavné správy z My Kysuce

Veriaci opravili kaplnku u Vojtov

Tento rok opravili v osade Vojty Kaplnku Ružencovej Panny Márie, ktorú postavili v roku 1946.

Vo Svrčinovci vybudujú zelený most

Podľa ochranárov je situácia s migrujúcou zverou na Kysuciach kritická.

Koňušík: Zápas sme stratili v prvom polčase (HLASY TRÉNEROV)

Prečítajte si reakcie trénerov kysuckých mužstiev.

MY Kysucké noviny s novými atraktívnymi súťažami

Aj najnovšie číslo MY Kysuckých novín má čo ponúknuť čitateľom. Pokračujú zaujímavé seriály venované hradom a záhradám. Opäť štartuje obľúbená súťaž na hokejové zápasy HC Oceláři Třinec. A ďalšia MY hľadáme domácich miláčikov. Zapojte sa a vyhrajte!

Lipu z Riečnice si vybral Jakubisko do svojho filmu

Medzi dvanástimi finalistami v súťaži Strom roka je aj lipa z obce Riečnica.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Začala sa dražba pozemkov pre výstavbu rodinných domov

Prvý majiteľ sa teší zo svojho nového pozemku, stačilo mu prihodiť dvetisíc eur.

Aké sú príbehy ľudí, ktorí stavali Oravskú priehradu

V stavbe storočia sú mozole a osudy stoviek ľudí.

Vybrali SME

Už ste čítali?