Keď bol mladý, fyzicky nevynikal. Naopak, mal pomerne vážne zdravotné problémy s chrbticou. Mal skoliózu, deformoval sa mu hrudník a nosil korzet.
„Ja a šport? Kdeže, v tom čase som bol na tom fyzicky veľmi slabo, lekári mi neodporúčali športovať. Mal som ospravedlnenku na telesnú výchovu. Keď to zhrniem, mal som sedieť a pozerať sa,“ spomína Michal Šurin na obdobie, keď bol ešte malý fagan.
V Boxerni chcem vychovať majstra sveta, hovorí bývalý šampión Miroslav Cingel Čítajte Rodák z Krásna nad Kysucou mal však tvrdú povahu a urobil presný opak. Ak by nešiel za svojím cieľom, fanúšikovia bojových športov na severe Slovenska by nikdy nevideli zápasy borca, ktorého pre jeho boxerský štýl v ringu prezývajú „Many Bomby“.
„Áno, je to tak. Začal som športovať, spolu s bratom sme tĺkli do vreca, naplneného štrkom. Makali sme na sebe a zdravotný stav sa postupne zlepšoval.
Korzet som rozsekal sekerou, skončil v peci. Vtedy som od rodičov dostal pár výchovných, veď to stálo veľa peňazí. Ale odvtedy som ho nepotreboval, fyzicky som bol úplne inde, čo som jasne dokázal v ringu,“ hovorí s úsmevom.
Tĺkli do vreca na povale
Prezývku „Many Bomby“ dostal dnes 26-ročný borec z Krásna nad Kysucou od svojich priaznivcov. Charakterizuje to jeho štýl boxovania, vďaka ktorému je veľmi obľúbený u fanúšikov nielen na Kysuciach, Orave či v okolí Žiliny.
„Nerád v ringu behám, ani na to nemám. Veď mám krátke nohy, v podstate som celý malý, a tak to vynahrádzam silnými údermi. Z toho to vzniklo, Many ako veľa a Bomby... Proste ja mám rád, keď to v ringu plieska,“ vysvetľuje.
S boxovaním začal v trinástich rokoch. S bratom Matejom ešte predtým hrávali hádzanú, kde taktiež využívali svoju silu, no chceli sa trošku odlíšiť. A bojové športy boli to, čo ich napĺňalo.
„Zapli sme si Krvavý šport, resp. hocijaký film s Jean-Claude Van Dammom alebo Rockyho a o motiváciu bolo hneď postarané. Vyšli sme na povalu, kde sme mali vrece, naplnené štrkom, a už sme do toho búchali. O nejakých rukaviciach sa nedá hovoriť. Valili sme do toho holými rukami,“ pokračuje Michal.
Dvojičky Šurinovci začali chodiť do klubu v Drevine v Krásne nad Kysucou, kde začínalo asi štyridsať tvrdých mladíkov. Ostali len oni a ešte dvaja mladí chalani.
Veď nie každý mal na to povahu, dostal niekoľko úderov a na ďalšie tréningy už radšej neprišiel.
„Rodičia nás spočiatku podporovali, na tréningy nás púšťali bez problémov. Horšie bolo, keď si uvedomili, že to proste žerieme a chceme v tom pokračovať. To už sme museli len vymýšľať, ako utiecť na tréning a večer nás doma čakal buchnát. Je logické, že sa báli, ale časom pochopili, že je všetko v poriadku,“ hovorí „Many Bomby“.
