Utorok, 25. september, 2018 | Meniny má Vladislav

V Zákopčí odumierajú lesy, môže ísť o ekologickú katastrofu

V štátnych lesoch v katastri Zákopčia vznikli škody za milióny eur.

Lesy v Zákopčí sú zničené.(Zdroj: PAVOL ŠUTÝ)
Článok pokračuje pod video reklamou

ZÁKOPČIE. Smrekové lesy v Zákopčí sú v dezolátnom stave a v podstate „skončili“. „Dielo skazy je dokonane, už sa dá len rúbať. Ako sme to mohli dopustiť? Ide o stovky hektárov lesa, kde stoja len suché stromy, desaťtisíce kubíkov dreva sú na skládkach,“ tvrdí aktivista v ochrane lesa a vody Pavol Šutý. Podľa jeho slov lykožrút sa rozmnožil a napadnuté sú stromy, ktoré ešte dnes vidíme ako zelené. „Katastrofa ekologická, finančná, morálna a aj ľudská,“ konštatuje.

Obci hrozia čoraz častejšie povodne

Pýta sa, čo nastane po takomto obrovskom odlesnení tejto doliny? Ako vraví, odtok vody sa zvýši približne 3,9 krát, obec bude musieť čeliť častým povodniam a nastanú ďalšie škody. „Prívalové vody odnesú veľké množstvo humóznej pôdy z lesa, zníži sa jeho výkonnosť a prírastok dreva pre ďalšie generácie. Tony úrodnej pôdy, ale aj jalovej horniny, zanesú Hričovskú priehradu, ktorá už teraz má zádržnú kapacitu zníženú o polovicu.

„Nechcem rozoberať, kto za to môže, ešte stále rozprávame o vyspelom lesníctve Slovenska. Ale prečo práve u nás, na Kysuciach, prečo v štátnych lesoch, ktoré by mali byť výstavnou skriňou, veď majú na to vybavenie, fundovaných ľudí a historické poznatky,“ vraví Šutý.

Inej cesty niet, ako rúbať

Ako informuje, treba ich vyrúbať a tak ochrániť okolité lesy v oblasti Makova, Korne ale aj časti Vysokej, Klokočova, Olešnej a Staškova, ktoré sú ešte v celkom dobrom stave. „Zožerie aj tieto lykožrút vyletený zo Zákopčia?“ pýta sa.

Lykožrútovú pohromu zažívajú podľa jeho tvrdenia tiež súkromné lesné spoločenstvá, urbariáty. „Aj oni majú veľké starosti s touto pliagou, ale nejako sa s tým dokážu vysporiadať. Niektoré môžu ísť štátnym lesom príkladom. A to nehovorím o našich susedoch na Morave. Môžete sa tam ísť pozrieť ako vyzerá rozprávkový les, zdravá hora.“

Prečítajte si tiež: Požiar napáchal škody za štvrť milióna eur

Vysvetľuje, že ak chceme mať prosperujúce a aj zdravé lesy, musíme proti škodcovi bojovať. Vieme ako, lesnícke školy a prax lesníkov to vedia 300 rokov. „Je mi ľúto, že práve na Kysuciach je tento problém najvypuklejší, medzi lesníkmi mám veľa priateľov, ale to, čo som videl na Zákopčí, ma takmer dorazilo,“ dodáva Šutý.

Stav smrečín nie je Lesom SR ľahostajný

V obci Zákopčie nie sú Lesy SR výlučným vlastníkom a obhospodarovateľom lesa, z čoho vyplýva, že toto vyjadrenie je len čiastkové. Týka sa výlučne lesov obhospodarovaných štátnym podnikom a nemožno ho vzťahovať na ostatných neštátnych vlastníkov lesných pozemkov,“ argumentuje hovorca Lesov SR Radko Srnka.

Vraví, že prevažná väčšina lesných porastov v tejto lokalite už dosiahla rubnú zrelosť a je v rôznom štádiu rozpracovanosti obnovy. Z vyššie uvedených príčin sú zvyšky dospelých materských porastov, ktoré obhospodarovateľ zamýšľal obnovovať podrastovým spôsobom pri maximálnom využití potenciálu prirodzenej obnovy, nadmerne atakované podkôrnym hmyzom.

„Vplyvom teplého a suchého počasia je nárast populačnej hustoty tohto škodcu extrémne vysoký a osladené dospelé smrekové porasty mu už nedokážu odolávať,“ vysvetuje.

Vážnosť situácie si vyžiadala realizáciu akútnych mimoriadnych opatrení v ochrane lesa, ale najmä v oblasti včasného spracovania napadnutej hmoty.

Stav smrečín na Kysuciach nie je podľa jeho slov ľahostajný ani zriaďovateľovi, preto sa tam konalo výjazdové zasadnutie Dozornej rady Lesov SR. Okrem toho prizvali k riešeniu kalamitného stavu aj odborníkov z Národného lesníckeho centra vo Zvolene a pracovníkov štátnej správy lesného hospodárstva.

„V tejto fáze sa zameriavame najmä na včasnú asanáciu (spracovanie a ošetrenie) aktívnych chrobačiarov, ktoré sú ohniskom ďalšieho šírenia nákazy. Na spracovanie suchárov, ktoré už neohrozujú zdravotný stav lesa sme nasadili výkonnú harvesterovú technológiu a viacoperačné lanovkové systémy. Limitujúcimi faktormi včasného spracovania náhodnej ťažby sú však obchodno - logistické okolnosti (stiesnené skladové možnosti na odvozných miestach, nedostatočná hustota siete lesných ciest, presýtenosť trhu ihličnatou kalamitnou drevnou hmotou a pod),“ vraví.

Následné lesné porasty na kalamitných plochách sa budú vo väčšej miere zakladať z listnatých drevín a jedle, prípadne borovice a smrekovca (smrek len prirodzenou obnovou). „Vzhľadom na terajšiu početnosť poľovnej zveri a s ňou súvisiace škody si však pestovanie zmiešaných lesných porastov bude vyžadovať zvýšenú starostlivosť a finančné prostriedky,“ dodáva.

Čo je ďalšou príčinou?

Smrek ako hospodársky a ekonomicky najvýznamnejšia drevina v stredných a vyšších polohách stredného a severného Slovenska naďalej ostáva jednou z hlavných drevín obnovovaných lesných porastov.

Žiaľ, v dôsledku prudkých klimatických zmien v ostatných rokoch v spojitosti s historicky podmieneným zníženým odolnostným potenciálom plytkokorenných lesných drevín (výrazné imisné zaťaženie spôsobené prenosom exhalátov z Ostravskej, Třineckej a Katowickej priemyselnej aglomerácie v spojení s negatívnym pôsobením podpňovky a ostatných patogénnych húb) postupne dochádzalo a dochádza k oslabovaniu obranyschopnosti stromov po napadnutí biotickým škodlivým činiteľom.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  2. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  3. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  4. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  5. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  8. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  9. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  10. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  1. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  2. Brieždenie pod lomenicou
  3. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  4. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  5. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  8. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  9. Equal treatment is a must for successful companies of the future
  10. Aj v Poluse chránime vaše srdcia
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 884
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 206
  3. Najužitočnejšia appka 11 012
  4. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 9 709
  5. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 505
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 5 337
  7. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 5 303
  8. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 803
  9. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 274
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 845

Hlavné správy z My Kysuce

Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť

Jeden z importovaných sviatkov som si s mojimi vnúčatami natoľko obľúbil, že za ním už po tretí raz budeme musieť vycestovať. Opäť do Tatralandie.

Veriaci opravili kaplnku u Vojtov

Tento rok opravili v osade Vojty Kaplnku Ružencovej Panny Márie, ktorú postavili v roku 1946.

Vo Svrčinovci vybudujú zelený most

Podľa ochranárov je situácia s migrujúcou zverou na Kysuciach kritická.

Koňušík: Zápas sme stratili v prvom polčase (HLASY TRÉNEROV)

Prečítajte si reakcie trénerov kysuckých mužstiev.

MY Kysucké noviny s novými atraktívnymi súťažami

Aj najnovšie číslo MY Kysuckých novín má čo ponúknuť čitateľom. Pokračujú zaujímavé seriály venované hradom a záhradám. Opäť štartuje obľúbená súťaž na hokejové zápasy HC Oceláři Třinec. A ďalšia MY hľadáme domácich miláčikov. Zapojte sa a vyhrajte!

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Začala sa dražba pozemkov pre výstavbu rodinných domov

Prvý majiteľ sa teší zo svojho nového pozemku, stačilo mu prihodiť dvetisíc eur.

Aké sú príbehy ľudí, ktorí stavali Oravskú priehradu

V stavbe storočia sú mozole a osudy stoviek ľudí.

Vybrali SME

Už ste čítali?