ČADCA. Nepochybne krásna, urastená, niekedy až päť metrov vysoká bylina boľševník obrovský nie je pôvodným druhom našej flóry. „Jej domovom je západný Kaukaz, kde rastie ako súčasť vysokobylinných spoločenstiev v nadmorských výškach od 1 500 do 1 850 metrov nad morom. Do Európy sa dostala za účelom pestovania v botanických záhradách a dekoratívneho využitia v parkových úpravách. Neskôr ju po krajine začali vysievať aj niektorí chovatelia včiel ako medonosnú rastlinu,“ vysvetľuje zoológ Peter Drengubiak z Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce.
Podľa jeho slov v regióne evidujú niekoľko malých oblastí s výskytom boľševníka. Každoročne sa snažia o likvidáciu ohnísk tejto „invázky“. „Najväčšia lokalita v Harvelke, ktorú pred 10 rokmi tvorilo niekoľko desiatok týchto rastlín sa nám opakovaným, každoročným manažmentom podarilo zredukovať na šesť jedincov,“ vraví.
Spôsobuje pľuzgiere, ktoré sa ťažko hoja
Boľševník patrí medzi 100 najinvazívnejších druhov rastlín v Európe. Obľubuje predovšetkým chladné a vlhké stanovištia, kde dobre prosperuje. Po obsadení lokality klesá druhová diverzita spoločenstva pôvodných druhov rastlín. Svojimi listami dokáže zatieniť až 80 % plochy a tým vytlačiť svetlomilné druhy. Na miestach, kde jeho pokryvnosť dosahuje 70 – 100 % plochy, klesá diverzita pôvodných druhov rastlín na 50 – 60 percent.
„Je to silný dotykový alergén s negatívnym dopadom na ľudské zdravie. Rastlina obsahuje fenolické glykosidy zo skupiny furanokumarínov. Po styku ľudskej kože s jej šťavami spolu s UV žiarením, ktoré je súčasťou slnečného, dochádza k reakcii, ktorá sa prejaví asi po 24 hodinách v podobe pľuzgierov,“ upozorňuje Drengubiak. Dodáva, že tieto sa ťažko hoja a často zostávajú po nich na koži fľaky.
Na Kysuciach rastú aj iné invázne druhy rastlín
Problém s inváznymi druhmi rastlín a živočíchov je celosvetový.
„Mnohé druhy rastlín invázneho charakteru majú silný konkurenčný potenciál a tým, ako rastú a rozširujú sa, tak vytláčajú naše pôvodné druhy rastlín. Menia druhovú skladbu rastlinných spoločenstiev na úkor biodiverzity,“ vysvetľuje.
V Zákopčí odumierajú lesy, môže ísť o ekologickú katastrofu Čítajte
Boľševník obrovský je jeden z druhov, ktoré sa ešte celkom pomerne dobre dajú v prírode redukovať. Ťažšie je to podľa jeho slov však s druhmi ako pohánkovec japonský či zlatobyľ kanadská. Pohánkovec môžete vidieť pomerne často. Jeho obľúbené lokality výskytu sú popri tokoch. „Zlatobyľ, tá si nevyberá, dokáže úspešne rásť takmer všade, na antropogénnych lokalitách, na lúkách, v lesoch či popri tokoch,“ dodáva.
