ČADCA. Ideálne počasie pre rast húb láka v týchto dňoch do prírody aj Kysučanov. Huby sú obľúbené najmä pre ich jedinečné aromatické a chuťové vlastnosti. „Na jednej strane majú nízku energetickú hodnotu, no na druhej sú bohaté na výživné hodnoty. Slabé vedomosti „sviatočných“ hubárov každoročne predstavujú veľké riziko a môžu spôsobiť nie veľmi príjemné, ba až tragické zakončenie hubárskej sezóny,“ upozorňuje hovorkyňa skupiny Falck Katarína Načiniaková. Ako ďalej informuje v našich lesoch rastie približne šesťtisíc druhov húb, pričom jedlých a chuťovo výborných je ich približne len stopäťdesiat.
Vášnivý hubár nám ukázal svoj úlovok Čítajte „Huby obsahujú látky, ktoré ľudský organizmus nevyhnutne potrebuje pre svoju činnosť, akými sú napríklad bielkoviny, aminokyseliny, vitamíny, základné minerálie, cukry alebo tuky. Okrem vedecky dokázaných pozitívnych účinkov na imunitu či protirakovinových účinkov však predstavujú pre neskúsených hubárov značné nebezpečenstvo v podobe otravy,“ vysvetľuje.
Rizikom môže byť nesprávne skladovanie
Podľa jej slov otrava hubami patrí medzi najnebezpečnejšie akútne otravy. Nebezpečnými však nie sú iba jedovaté huby, ale aj nesprávne spracovanie či skladovanie.
„Otráviť sa môžeme napríklad starými a nahnitými hubami, ktoré boli napadnuté nižšími cudzopasnými hubami. Riziko predstavuje aj nesprávne skladovanie,“ hovorí hlavný lekár Falck Záchranná Volodymyr Kizyma. Podľa štatistík hospitalizujú na Slovensku každý rok okolo 100 až 120 pacientov s otravou hubami, pričom u 3 až 4 je aj príčinou úmrtia.
Muchotrávka zelená drží stále prvú priečku
Muchotrávka zelená spôsobuje otravu, ktorá má vysokú a závažnú mortalitu. Hoci sa od 80. rokov vďaka novozavedeným liečebným postupom znížila úmrtnosť pod 20 %, prípady otravy touto hubou sa vyskytujú aj naďalej. Ľudia si najčastejšie mýlia jedovatú muchotrávku zelenú s bedľami či šampiónmi. Medzi ďalšie jedovaté druhy patria aj muchotrávky končistá, biela, tigrovaná a kráľovská.
Čo robiť pri otrave
Otrava sa podľa informácie Načiniakovej prejavuje najmä bolesťou brucha, nevoľnosťou, pocitom na vracanie až vracaním, hnačkami, kŕčmi, malátnosťou alebo potením. V rámci prvej pomoci je dôležité vyvolať vracanie, zaistiť zvyšky jedla alebo zvratkov na analýzu a zariadiť prevoz do nemocnice.
„Pri podozrení na otravu hubami je potrebné zaistiť všetok dostupný materiál, ako napríklad odrezky z húb, obsah žalúdka, zvratky, stolicu, aby sa z týchto vzoriek dal určiť pôvodca otravy,“ doplnil Kizyma. Najnebezpečnejšia je tá s príznakmi po 12 a viac hodinách po požití húb.
