Výstavbou vodnej nádrže Nová Bystrica ľudia z Riečnice a Harvelky stratili prakticky všetko. „Ostali im síce v druhej a tretej zóne polia, tie však nemôžu obrábať. Tiež lesy, v ktorých však ťažia cudzí ľudia, je tam nekoordinovaný výrub.
Kysučanka si plní sny, zatiaľ sa jej to darí Čítajte Vodná plocha o výmere 184,5 ha tvorí iba 2% z výmery územia, ktoré museli ľudia opustiť a v súčasnosti je opustené,“ konštatuje riečnický rodák, spoluorganizátor stretnutí rodákov zatopených obcí Riečica a Harvelka Milan Hablák.
Miesto pri lipe vzbudzovalo úctu
Jedným z významných míľnikov v Riečnici je 250-ročná lipa u Novosadov. Nachádza sa na širokej rozľahlej horskej plošine. „Popri nej viedla cesta, ktorá spájala osady Opálkovia, Poništovia, Novosadovia, Lieskové, Škutovia, Čepelovia.
Medzi kmeňmi v podstate dvoch líp bola umiestnená na kamennom podstavci socha svätého Antona. Ľudia sa na tomto mieste často stretávali, keďže vzbudzovalo úctu. Socha nenávratne zmizla a kamenný podstavec sa zrútil,“ spomína. V minulosti len v tejto oblasti, ktorá bola od centra obce vzdialená približne 2 km, žilo okolo 400 ľudí.
O filme miestni vedeli, mali však iné starosti
V roku 1989, v čase, keď sa začala napĺňať vodná nádrž a 90% obyvateľstva sa už vysťahovalo, použil spomínanú lipu režisér Juraj Jakubisko ako dominantný symbol svojho filmu Sedím na konári a je mi dobre.
„Najmä v posledných minútach film zachytáva lipu spolu s celou riečnickou dolinou. V pozadí vidieť ďalšie osady, ako Cingelovia-Varinčiakovia, Hruškuliakovia, Jelenčiakovia, Dávidikovia, Michalkovia, Buchovia a ďalšie. Je to pekná pamiatka na Riečnicu,“ hovorí Hablák.
Miestni ľudia, ako vraví, vedeli o natáčaní filmu, ale v snahe ratovať svoj osud, neprikladali tomu nejakú dôležitosť a každý sa snažil presťahovať, kde sa dalo. K nejakým blízkym, známym, ktorí sa už rozpŕchli a presťahovali do miest bývalej ČSSR.
Hlasovať možno do konca septembra
Budúci rok uplynie 30 rokov od začatia napúšťania vodnej nádrže a rovnako 30 rokov odkedy film Sedím na konári a je mi dobre natočili.
Tento rok oslavuje Juraj Jakubisko 80. narodeniny, ktoré RTVS pripomína sériou jeho filmov.
„Keď vysielala na jar film Sedím na konári a je mi dobre, napadla nás myšlienka prihlásiť našu lipu do ankety Strom roka 2018, pretože je nesporné, že pekných a zaujímavých stromov je veľa, týmto filmom ju však povýšili nad tie bežné,“ hovorí Hablák.
Verejné hlasovanie bude trvať do konca septembra.Pridať hlas je možné formou hlasovacieho lístka, sms, na webovej stránkewww.ekopolis.ska aj na sociálnej sieti Facebook –www.facebook.com/nadacia.ekopolis. Vyhodnotenie súťaže, ocenenie víťazov a udelenie titulu Strom roka 2018 sa uskutoční v októbri.
Ide o určité podobenstvo
Dej filmu Sedím na konári a je mi dobre je na prvý pohľad o inom príbehu. Hovorí o ťažkom osude mladého židovského dievčaťa, ktoré pocítilo všetky útrapy konca druhej svetovej vojny.
„Je tu určité podobenstvo s osudom tohto stromu, ktorý napriek ťažkému osudu, osamoteniu, poškodeniu ľuďmi, ktorí tam postavili poľovnícky posed či odcudzenej soche sv. Antona, prežil,“ konštatuje Hablák.
Ako vraví, treba len dúfať, že tak, ako vo filme režiséra Juraja Jakubiska vyznieva záver filmu optimisticky narodením dieťaťa osudom ťažko stíhanej matke, tak sa i tento strom raz dočká repatriácie ľudí a oživenia okolia tak, ako tomu bolo v minulosti.
„Možno prípadný úspech stromu v ankete dopomôže okoliu a naštartuje proces spravodlivého riešenia ľudských útrap a majetkových nespravodlivostí, ktoré vznikli v tejto oblasti výstavbou vodného diela, “ dodáva.
