Požiarny útok, kráľovská disciplína hasičského športu, priniesla pre Slovensko zlaté kovy v kategórii mužov a žien. Na majstrovstvách sveta žiaril výnimočne manželský pár, ktorý spoločne žije v Kysuckom Novom Meste.
K famóznemu úspechu sme sa vrátili spoločne so Štefanom Belkom, profesionálnym hasičom, ktorý nám v rozhovore opísal svoje pocity z titulu majstra sveta.
Naša práca je poslaním, tvrdí majster sveta v požiarnom útoku Čítajte Od vášho obrovského úspechu uplynulo už niekoľko dní. Ako na to s odstupom času spomínate?
– Po prvýkrát sa majstrovstvá sveta konali na Slovensku, bol to skvelý športový zážitok. Ľudia nám držali palce a prežívali súťaženie spolu s nami. Je skvelé behať pred domácim publikom. Myslím si, že niečo podobné už nezažijeme.
O skvelom výkone Slovenska nám už veľa prezradil váš reprezentačný kolega Ján Šulek. Predsa len, ako to vnímate vy? Čo rozhodlo o tom, že ste získali zlato?
– Ako v každom športe, vyhráva ten, kto ma viac natrénované. Nechcem tým povedať, že ostatní trénovali menej. Veď krajiny ako Kazachstan, Rusko, Bielorusko majú profesionálnych športovcov, ktorí sú síce vedení ako hasiči, no ich pracovnou náplňou je iba tréning hasičského športu. V tomto roku sme absolvovali veľmi veľa sústredení práve na banskobystrickom štadióne. Skvelá atmosféra, ktorú dotvárali domáci fanúšikovia, bola ďalším aspektom nášho úspechu.
Koho ste považovali za svojich najväčších protivníkov?
– To sa nedá presne ani povedať, nakoľko sú skoro všetci vyrovnaní. Možno ta úplná špička v tejto disciplíne sú Bielorusi a Česi.
Paradoxom je, že zo zisku zlatého kovu sa na svetovom šampionáte tešila aj vaša žena Erika. Verili ste, že by ste obaja mohli získať majstrovský titul?
– No tak to by mi ani nenapadlo. Je to pekný úspech. Veľmi som im prial, sú to predsa len dobrovoľníčky, ktoré chodia každý deň do práce alebo školy a aj tak sa im podaril úžasný výsledok.
Ficek má podľa majstra sveta z Makova na medailu Čítajte Takto si aspoň jeden druhému „nezávidíte“. Súhlasíte?
– (Smiech). Nezávidíme! Obaja športujeme a niekedy je úspešnejšia manželka, niekedy zase ja. Raz sme síce počítali, kto má viac medailí a prehral som, no ešte sa nechystám skončiť.
Mali ste už čas spoločne osláviť tento významný úspech?
– Ešte nie, nebol čas. Ale máme to v pláne aj s priateľmi a rodinou.
A čo ľudia v práci? Gratulovali vám k majstrovskému titulu?
– V práci mám skvelých kolegov, bez nich by to ani nešlo. Jasné, boli ma pozrieť aj s rodinami, čo som ani nečakal. Tešili sa spolu s nami z úspechu. Všetky sústredenia sú vlastne služobné cesty a chalani za mňa ťahajú služby. Vždy sa zaujímajú, ako bolo, čo je nové a ako sa mi darí. Tak aj touto cestou by som im rád poďakoval.
Aké sú vaše ďalšie športové plány?
– Chcem ešte pokračovať v hasičskom športe, ak mi to zdravie umožní. Popri ňom sa aktívne venujem aj crossfitu, tak možno skúsim nejakú súťaž aj v tomto športe.
Prezradili by ste nám niečo o vašej práci? Kde momentálne slúžite, odkedy sa venujete hasičine?
– Pracujem ako hasič, presnejšie technik strojník na hasičskej stanici v Kysuckom Novom Meste. Hasičom som od roku 2008.
Čo vás na tejto práci najviac baví?
– Stať sa hasičom bol môj detský sen, takže mám to šťastie, že sa zakaždým teším do práce. Čo ma baví a napĺňa? Asi úplne všetko. Práca mi je zároveň koníčkom. Je to skvelý pocit môcť pomáhať druhým ľudom.
