Výstava Uzavretá spoločnosť je vizuálnym rozprávaním najmä o živote ľudí v Domovoch sociálnych služieb na Slovensku, ktorý Martin Baláž dokumentoval niekoľko rokov.
Spevácky zbor vystúpi v čadčianskom kostole Čítajte Poukazuje na skutočnosť, že napriek všeobecnej deklarácii otvorenej spoločnosti ľudia s postihnutím naďalej stoja na okraji spoločnosti (a nášho záujmu) – často uzavretí vo vymedzenom priestore „za plotom“. Na základe osobných skúseností sa snaží rúcať mýty a predstavy, spojené s daným prostredím a komunitou. V rámci cyklu Uzavretá spoločnosť sú vystavené aj fotografie sýrskych kresťanov – utečencov.
Podobne ako zdravotne znevýhodnení, sú hendikepovaní mnohými predsudkami. „Uzavretú spoločnosť“ tvorí teda viacero zdanlivo nesúvisiacich skupín ľudí. Podľa slov Martina Baláža: „Nielen objekty fotografií, v tomto prípade utečenci a zdravotne znevýhodnení, žijú za plotom a sú hodní súcitu, ale mnohokrát aj subjekty (diváci) sú hodní súcitu. Tiež sme ohradení v „záhradke“ kultu mladosti, tela a zdravia.“
Autorova fotografická tvorba sa dá v skratke charakterizovať ako hlboko ľudská, humanisticky orientovaná s citeľnou empatiou k zobrazovanému objektu. Svoj objektív nezameriava na drámy, vrcholné či zlomové okamihy ľudských životov ani svetových dejín – je mu vzdialená túžba po ohúrení, bombastickom pôsobení či šokovaní diváka. Zachytáva všedný život v jeho obyčajnosti, ktorý je pre nás viac-menej neuchopiteľný. Martin Baláž upozorňuje na každodennú situáciu ľudí, jednotlivcov žijúcich v najrôznejších marginalizovaných, odsunutých, vytesnených alebo polozabudnutých komunitách, ktorí sa nám so svojimi problémami „stratili z očí, a tým aj z mysle“.
Autorove staršie fotografie sa postupne stali súčasťou objektov, reday-made (staré okenné rámy, posteľné plachty, rebrík,...) s jasným symbolickým významom. Autor tak zjednodušil komunikáciu s divákom, faktografické informácie prekryl emotívne pôsobiacim humánnym posolstvom.
Martin Baláž (1979) vyštudoval na Univerzite Mateja Bela filozofiu a históriu. Dlhodobo sa venuje dokumentárnej a cestopisnej fotografii. Svoj záujem smeruje k obyčajným ľuďom v ich bežnom prostredí.
V cestopisnej fotografii zaznamenáva miesta a krajiny, ktoré nepatria k vyhľadávaným turistickým destináciám, často sú vzdialené nášmu kultúrnemu okruhu. Svoju pozornosť zameriava na oblasť strednej Ázie. Ešte pred utečeneckou krízou dokumentoval život sýrskych kresťanov na sýrsko-tureckej hranici.
Aktuálne sa venuje environmentálnym, ekologickým a spoločenským témam. V poslednom období sa fotografia stala súčasťou jeho objektov, inštalácií a ready-made. Publikuje v slovenských aj zahraničných periodikách, jeho fotografie boli použité v propagačných materiáloch Európskeho parlamentu a Organizácie spojených národov.
Svoju tvorbu priebežne prezentuje na Slovensku aj v zahraničí. K zatiaľ posledným oceneniam jeho tvorby patrí 3. miesto v kategórii Príroda, Slovak Press Photo 2016. V roku 2017 sa stal finalistom v kategórii reportáž FEP European Professional Photographer of the Year, v roku 2016 bol finalistom Fine Art Phtotography Awards, v kategórii Conceptual.
