Múzeum sídli v klasicistickom Letohrádku Kinských, ktorý bol postavený v Kinského záhrade v rokoch 1827 – 1831 architektom Heinrichom Kochom. Od roku 1901 je sídlom Národopisného múzea, zameraného na tradičnú ľudovú kultúru Čiech, Moravy a Sliezska.
Venovať sa budú folklóru Čítajte Nová stála expozícia, predstavujúca každodennosť vidieka a sviatočné chvíle tradičnej dediny 19. a 1. polovice 20. storočia, bola v roku 2007 nominovaná na cenu Európske múzeum roka.
Odovzdávalo sa z generácie na generáciu
Drotárstvo, ktoré sa v čase svojho vzniku vyvíjalo ako doplnkové zamestnanie, odovzdávaním z generácie na generáciu nadobudlo charakter hlavného zdroja obživy značnej časti mužov na severozápade Slovenska.
Drotári sa počas celej existencie drotárstva prezentovali ako vynaliezaví a zruční výrobcovia, ktorí dokonale ovládali možnosti použitia drôtu pri zhotovovaní rôznych úžitkových predmetov i umelecky náročnejších diel. Sortiment ich výrobkov bol rozsiahly a našiel uplatnenie takmer vo všetkých sférach života. Od polovice 19. storočia drotárstvo prerástlo do drotársko-plechárskeho obdobia. Bolo to podmienené rozšírením výroby plechového a smaltovaného riadu. Najmä mladí drotári sa prispôsobili práci s plechom. V skutočnosti to už boli skôr plechári či klampiari. Keďže sa aj naďalej venovali práci s drôtom (aj keď v obmedzenej miere), naďalej boli označovaní ako „drotári“. Ich výrobky z drôtu a plechu charakterizovala ľahkosť, jednoduchosť tvarov a čistota línií. Predstavovali nový typ praktických predmetov do domácnosti a hospodárstva. V konečnom dôsledku drotári obohatili materiálnu kultúru aj iných etník (napr. českého, poľského, nemeckého, ruského), čím sa stali spolutvorcami ich hmotného kultúrneho dedičstva.
Museli sa vrátiť do novovzniknutej republiky
Zmeny, ktoré nastali v Európe po roku 1918, spôsobili úpadok drotárstva. Drotárske spoločenstvá, ktoré existovali do 1. svetovej vojny, sa rozpadli, podobne ako zanikli klasické drotárske dielne (okrem USA). Naďalej fungovali už len malé samostatné drotárske či plechárske a klampiarske dielne. Drotári sa museli vyrovnať aj so stratou väčšiny rajónov v zahraničí a zmenšením zárobkových možností. Navyše boli nútení vracať sa domov – do novovzniknutej Československej republiky. Aj zruční drotári boli odkázaní prevažne na vykonávanie opráv a mnohí, hlavne mladí, prešli popri drotárčine aj na predaj galantérneho tovaru alebo vyhľadávali iné príležitostné zamestnania. Sociálna diferenciácia drotárov sa postupne stierala vplyvom nových skutočností. Drotárstvo v medzivojnovom období zaznamenalo pozvoľný úpadok a smerovalo k zániku. V 2. polovici 20. storočia došlo postupne k oživeniu umeleckého drotárstva, ktorého reprezentanti aj v súčasnosti pokračujú v tradícii starých drotárskych majstrov.
Na slávnostnej vernisáži výstavy, konanej v Deň českej štátnosti – sviatku sv. Václava, predniesol úvodné slovo riaditeľ Národopisného múzea Jan Pohunek. Následne sa návštevníkom prihovorila externá spoluautorka priestorovej realizácie výstavy Hana Řepková. Kysucké múzeum v Čadci zastupoval etnológ Alojz Kontrik, ktorý na výstavu vybral trojrozmerné predmety a fotografie zo zbierok Kysuckého múzea. Zároveň sa podieľal na odbornej spolupráci pri realizácii výstavy, ktorú ešte doplnil fotografiami zo svojej súkromnej zbierky. Vernisáž obohatila ženská spevácka skupina Lada z Prahy trávnicami zo Slovenska a drotárskou piesňou z Kysúc Drotárku, drotárku, ktorú spievali všetci účastníci vernisáže z rozdanej predlohy.
Vidieť môžu aj historické drotárske výrobky z Kysúc
Výstava „Dráteníci a drátenictví“ predstavuje všetky obdobia tohto špecifického zamestnania mužov zo severozápadu Slovenska. Na výstave je možné vidieť historické drotárske výrobky a náradie zapožičané z Kysuckého múzea v Čadci a Považského múzea v Žiline. Vystavené sú aj exponáty z fondov Národopisného múzea v Prahe. Súčasnú tvorbu reprezentujú výrobky umeleckých drotárov, spolupracujúcich so slovenským Ústredím ľudovej umeleckej výroby, z ktorých možno spomenúť Ľubomíra Smržíka, držiteľa titulu majster ľudovej umeleckej výroby, či Dagmar Křížovú Juríkovú, ktorej bola Kysuckou kultúrnou nadáciou v roku 2017 udelená Pocta Karola Guleju. Z českých autorov na výstave prezentujú svoje diela členovia Cechu česko-moravských uměleckých dráteníků: Jitka Dvořáková, Ladislav Lokajíček, Miroslav Chaloupka, Josef Pich, Monika Sochůrková, Krasava Šerkopová, Ladislav Šlechta, Jaroslav Pahorecký, Ludmila Němcová a ďalší.
Medzinárodnú výstavu, sledujúcu premeny drotárstva od jeho počiatkov až do súčasnosti, si návštevníci môžu pozrieť v Letohrádku Kinských v Prahe do 6. januára 2019.
Autor: Alojz Kontrik
