Narodil sa 3. novembra v roku 1943 v Turzovke. Po ukončení štúdia na umeleckopriemyselnej škole v Turnove v roku 1963, po krátkej prestávke pokračoval ďalej v štúdiu na bratislavskej VŠVU v ateliéri doc. Václava Kautmana. Štúdium úspešne absolvoval v roku 1972. V priebehu osemdesiatych rokov pedagogicky pôsobil na ŠÚV v Kremnici. Žil a tvoril striedavo v Žiline, Turzovke a v Čadci.
"Hej živote, kde jsi, vylez srabe...“ Čítajte Od deväťdesiatych rokov žije a tvorí v Čadci a v Turzovke, venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe a kresbe. Jeho diela nájdeme v galerijných a mnohých súkromných zbierkach doma i v zahraničí. Okrem početných výstav realizovaných na Slovensku úspešne vystavoval vo viacerých svetových metropolách (Praha, Londýn, Berlín, Varšava).
K dnešnému výtvarnému názoru, ktorý programovo, a treba podotknúť, že najmä tvorivo rozvíja do dnešných dní, dospel v polovici deväťdesiatych rokov. Naplnil tak svoj výtvarný sen, vytvoriť trojrozmerný sochársky portrét krajiny v dreve. Svoje charakteristické objekty a reliéfy vytvára prevažne z lipového dreva, rešpektujúc a odkrývajúc možnosti materiálu. Ústredným motívom jeho výtvarného záujmu sa stali v širšom kontexte spolunažívanie človeka a prírody, jeho pozitívne zásahy v krajine. Konkrétnejšie je to kysucká krajina, ktorú dokázal transformovať do výstižnej výtvarnej skratky. Objem plastiky a zároveň hĺbku krajiny buduje vrstvením jednotlivých plánov. Pomocou štylizovaných, často len naznačených tvarov a fragmentov ľudovej architektúry, siluet zvoníc, krížov a kostolov, organicky zrastených s veľkými plochami, evokujúcimi polia, lúky a kopce dokázal zachytiť, definovať ducha a religiozitu kysuckej krajiny, ktoré napriek vonkajšiemu zdaniu zostávajú ukryté pod povrchom.
Gustáv Švábik je sochár veľmi vnímavý k materiálu, s ktorým pracuje. Drevu dáva naplno vyniknúť v jeho sile a kráse, nenásilne zhmotňuje a odkrýva krajiny a príbehy v ňom ukryté. Dokáže rovnako dobre vystihnúť človekom nedotknutú čistú krajinu, ako aj dnes už ojedinelé kysucké drevenice v harmónii s okolitými vrchmi. Dôležitým emotívnym prvkom jeho sochárskych diel sa stala citlivo používaná maliarsky zvolená farebnosť.
Popri komorných voľných sochárskych objektoch tvoria svojbytnú oblasť jeho tvorby reliéfy – obrazy v čistej línii naznačených krajín, v ktorých hlavnú úlohu zohráva farba, adjustované v ráme – ako klasický dvojrozmerný obraz. Reliéfy tvoria akýsi pomyselný prechod k súčasným olejomaľbám na papieri, ktorým sa autor cielene venuje posledné dva roky. Dominuje v nich teplá monochrómna farebnosť, cítiť v nich istú ruku výborného kresliara v spojení s uvoľneným maliarskym gestom. Minimalizmus vo výraze v spojení s citom pre detail. Hlavnou témou však naďalej zostáva krajina vo svojich premenách. Najnovšia maliarska i sochárska tvorba Gustáva Švábika-Macvejdu bude prezentovaná v Kysuckej galérii v Oščadnici v mesiacoch september – november v roku 2019. Považská galéria umenia v Žiline si pripomenie jeho dielo spolu s ďalšími žilinskými výtvarníkmi v závere novembra 2018.
