Aj svätí, kým sa dopracovali k aure nad hlavou, museli väčšinou prejsť tŕnistou cestou. Ak hovoríme o Hubertovi, ťažkým „poľovníckym chodníčkom". Spočiatku holdoval všetkým svetským radovánkam a lovu. Až kým sa mu nezjavil jeleň s mohutným zlatým parožím, uprostred ktorého žiaril kríž. Vyčítal mu nedôstojný spôsob života. Šľachtic si jeho slová vzal k srdcu, obrátil sa k lepšiemu a stal sa z neho svätec. Napriek tomu, že aj dnešní poľovníci majú rovnaké záľuby, zatiaľ nebolo počuť, že by sa podaktorý z nich až takto na dobré „obrátil". Možno za to môže i nedostatok hovoriacich zlatých jeleňov, ktorí by sa preháňali po lesoch. I keď na druhej strane, aj kysuckí poľovníci sa môžu pochváliť zlatými jeleními trofejami.
Historky môžu sypať z rukáva
Okrem toho takmer každý z nich môže z rukáva sypať historky, ktoré zažil sám či kamarát. Kým jeden videl medvedicu so štyrmi mláďatami a celú noc prežil na strome trasúc sa ako osika, ďalší zočil vlčiu svorku, ktorá sa hnala za korisťou. Iného prenasledoval rys takmer k chalupe. Pri dobrom trúnku sa takéto „story" počúvajú lepšie ako rozprávky starej matere. Čím pribúda grádov z ohnivého moku, počet šeliem sa zvyšuje. Ale aj to patrí ku poľovníctvu.
Pri nehode na Kysuciach zahynul chodec Čítajte Napokon, ak idú dnešní poľovníci v šľapajach ešte „predsvätého" Huberta, niet sa čo čudovať. Aj on mal zmysel pre humor. Poľovnícky prípitok „lovu zdar je toho dôkazom. Poľovníci si totiž zásadne pripíjajú ľavou rukou. A to od čias, keď to uprostred neviazanej zábavy zaviedol práve on. Keď sa po poľovačke veselil, sadla mu na kolená zvodná krásavica. Pravou rukou „lovil" v najpríťažlivejších zákutiach ženského tela, čo sa samozrejme, nepáčilo prítomnému duchovnému. Preto vstal a do pravej ruky chytil pohár. „Lovu zdar," predniesol prípitok v nádeji, že tak Huberta prinúti odpútať pravú ruku od ženského lona. Ten však duchaprítomne vzal pohár do ľavej ruky so slovami: „Keď pravá poľuje, ľavá pije." A odvtedy poľovníci pripíjajú ľavou rukou. Kto na to pozabudne, platí „rundu“.
