VYCHYLOVKA. Kysucký skanzen sa nachádza v turisticky zaujímavej oblasti severozápadného Slovenska v pohorí Kysucké Beskydy, patriaceho do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Leží v malebnom prostredí doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica – Vychylovka. Základný kameň položili 11. októbra 1974.
Väčšina pamiatok pochádza zo zatopených obcí
Podľa informácií etnografa Kysuckého múzea Alojza Kontrika stála národopisná expozícia v prírode sa usiluje o rekonštrukciu sídelnej krajiny, prezentuje spôsob života a ľudovú kultúru na Kysuciach v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia. Pri jej budovaní sa prihliadalo na historické osídlenie Kysúc na základe valaskej a kopaničiarskej kolonizácie.
Prioritná bola aj záchrana najcennejších pamiatok ľudovej architektúry z Kysúc, najmä z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré zanikli v dôsledku výstavby vodnej nádrže v Novej Bystrici.
Areál skanzenu má rozlohu 18 979 m2, postavili tam 35 objektov, ktoré pochádzajú z rôznych oblastí Kysúc. Okrem dnes už neexistujúcich obcí Riečnica a Harvelka sú tam objekty z obcí Oščadnica, Zborov nad Bystricou, Klubina, Korňa a Dunajov. V areáli sa zachovali aj pôvodné, ktoré slúžili ako sezónne stavby. Takzvané cholvárky dokumentujú vývoj sezónnych obydlí na Kysuciach. Z premiestnených solitérov a celkov možno spomenúť obytný dom z Oščadnice datovaný rokom 1806, dvojpriestorový dom pre lesných robotníkov z Dunajova, murovaný kostolík – Kaplnku Panny Márie Ružencovej zo Zborova nad Bystricou z prvej polovice 19. storočia. Najviac objektov je práve zo zátopovej oblasti Riečnice a Harvelky. Sú to prevažne obytné domy a hospodárske budovy z osád Rybovia, Do Potoka, Hruškuliakovia, Poništovia a Romanovia.
Bábätká z čadčianskej pôrodnice 51. Čítajte „Možno povedať, že kysucký skanzen prezentuje najucelenejšiu kolekciu týchto originálnych architektonických prvkov charakteristických pre oblasť severozápadného Slovenska,“ vysvetlil etnograf. Významný prvok v interiéri ľudového domu tvoria pece a ohniská. Skanzen vo Vychylovke je jediným na Slovensku, ktorý ma v domoch zrekonštruované autentické funkčné pece. Počas sezóny sa na nich pripravujú tradičné ľudové jedlá. Pec slúžila nielen na pečenie chleba, pripravovali sa na nej jedlá, vykurovala interiér, tiež na nej odpočívali deti. Tie na nej spávali najmä v zimných mesiacoch,“ dodal etnograf.
Súčasťou je aj úzkorozchodná lesná železnička
K skanzenu neodmysliteľne patrí historická lesná úvraťová železnica s unikátnym úvraťovým systémom celosvetového významu. V minulosti spájala Kysuce s Oravou. Návštevníci môžu vidieť nielen dômyselný úvraťový systém prekonávania výškového rozdielu 217, 69 m, ktorý striedavo vagóny ťahá a tlačí, ale aj nostalgicky zažiť jazdu vláčikom, ktorý ťahá parná alebo motorová lokomotíva. Zo zastávky stanica Skanzen do stanice Sedlo Beskyd premáva drezina V 760/2004 – ľahké koľajové vozidlo s kapacitou 10 osôb.
Stanica Beskyd sa nachádza 939 metrov nad morom, kde je vyhliadková veža s fascinujúcim pohľadom na nádhernú kysuckú a oravskú prírodu a nová goralská drevenica, ktorú si návštevníci takisto môžu pozrieť. Celá jazda trvá približne 2 hodiny.
