Priezvisko Kapusta je s čadčianskym stolným tenisom veľmi úzko spojené. Michal a Martin reprezentujú klub v mládežníckych kategóriách, ich otec Marián je prvoligovým hráčom a predsedom klubu. Štvrtým z „klanu“ Kapustovcov je Karol, Mariánov otec, dlhoročný funkcionár, rozhodca a administrátor webovej stránky klubu, ktorý sa v piatok 2. novembra 2018 dožil 70. narodenín.
Valucha mu bývalo ľúto
„V nedeľu som posedel s rodinou a najbližšími. Žiadne veľké oslavy už ale nechystám, posedíme ešte s partiou v klube,“ hovorí na margo osláv krásneho jubilea Karol Kapusta.
„A ako sa cítim ako čerstvý sedemdesiatnik? Keby som sa nepozrel do zrkadla, tak na 70 rokov sa necítim,“ pokračuje so smiechom.
Pozrite si fotogalériu z Krasňanskej desiatky Čítajte Karol Kapusta pôsobí v stolnotenisovom hnutí dlhé roky. Z množstva zážitkov mu utkvelo v pamäti hneď niekoľko, jeden z nich prezradil aj pre čitateľov MY Kysuckých novín. „V rokoch 1986 až 1993 som robil predsedu klubu. V tom čase, v roku 1989, sme organizovali Československý bodovací turnaj starších žiakov, na ktorom sa zúčastnilo 226 chlapcov a dievčat. Zvíťazil vtedy Marek Čihák, ktorý bol následne tu v Čadci na exhibícii v júni roku 2017. Na úspešnom podujatí, kde som robil rozhodcu, som sa s ním stretol po dlhých rokoch. Aj vtedy som si uvedomil, ako ten čas letí,“ vysvetľuje.
„Rád spomínam ešte na Sašu Valucha. Keď som mu rozhodoval zápasy ešte v mládežníckych kategóriách, veľmi plakával, bojoval. Je to jeden z hráčov, ktorého si odvtedy pamätám. Normálne mi ho bývalo ľúto za tým stolom. No a časom sa vypracoval na výborného hráča,“ dodáva čerstvý sedemdesiatnik.
Prácu s počítačmi má v malíčku
Karol Kapusta je momentálne organizačným pracovníkom MSK Čadca, zároveň rozhoduje zápasy od extraligy až po tie najnižšie súťaže. Okrem toho je aktívny v Oblastnom stolnotenisovom zväze, kde má pod palcom výsledkový servis 5., 6., 7., 8. a 9. ligy. Aby toho nebolo málo, je administrátorom webovej stránky klubu.
Aj to je dôkazom, že vek je len číslo a zároveň, že skúsenému harcovníkovi neprekáža ani práca s počítačmi.
„Ja som s počítačmi začal už v tých začiatkoch, ešte okolo roku 1987. Bavili ma nové veci. Celkovo mi to nerobí žiadne problémy. Som zvyknutý z práce, takže nie je to pre mňa nič nové. A podporuje ma v tom aj syn Marián, ktorý mi občas kúpi nejakú novú techniku, aby som nezaostal a šiel s dobou,“ prezrádza Karol Kapusta.
Bonusom je, že väčšina jeho nezištnej práce sa týka stolného tenisu. „Áno, stolný tenis ma baví stále. Je to srdcová záležitosť. Odkedy mi začal hrávať syn Marián, odvtedy to trvá stále dodnes,“ dodáva.
Výkony syna a vnukov sleduje
Organizačný pracovník MSK Čadca ako rozhodca a fanúšik pravidelne sleduje aj výkony svojho syna a vnukov.
„Kebyže Martinko a Miško občas viac zapnú a ešte viac na sebe zamakajú, tak by to mohlo byť lepšie. Hrajú veľmi dobre, ale určite ešte majú na viac. A Marián? Čím je starší, tým je lepší (smiech). Výkony stúpajú. Začal pomerne neskoro, v deviatich rokoch. Neskôr sa viac venoval štúdiu, kariére a rodine. Keď priviedol k pingpongu oboch chlapcov, postupne sa začalo dariť aj jemu. Dnes hrá druhú najvyššiu ligu na Slovensku. V rebríčku bol medzi mužmi niekedy mimo stovky, dnes je okolo 80. miesta. Baví ho to, venuje sa tomu a to je hlavné,“ hovorí Kapusta.
Pripomenuli si sté výročie ukončenia prvej svetovej vojny Čítajte „Celkovo je stolný tenis pekný šport, ktorý mladých naučí vytrvalosti, ale aj prehrávať, vyhrávať, koncentrovať sa, hoci dnes je to s deťmi ťažšie. V dobách, keď sme začínali my, nebolo toľko technických možností na odreagovanie, ako je tomu dnes. Či už sú to počítače, tablety, telefóny, kdejaké hry a podobne. Ale mňa to stále baví. Je to nekontaktný šport, každý bojuje sám za seba,“ pokračuje Karol Kapusta.
Hoci oslávil sedemdesiatku, s pingpongom a aktívnou pomocou klubu skončiť nemieni.
„Pokiaľ mi zdravie bude slúžiť, tak určite budem pokračovať. To by bola taká prázdnota, kebyže sa človek tomu nevenuje. Koľkokrát sa človek nahnevá, povie si, že s tým sekne, ale to nejde,“ dodáva na záver.
