Smutná vec je neporiadok v uliciach mesta, na sídliskách a pri kontajneroch. To je často hrozný pohľad. Mrzí ma, keď často počúvam aj svojich známych, že keď majú návštevu z iného mesta alebo zahraničia, chcú ich zobrať hlavne mimo Čadcu, ktorú mnoho ľudí považuje v dnešnom stave za jedno z najšpinavších miest. Neviem, asi zlyháva Mestský podnik služieb a mesto tento problém nerieši dosť intenzívne. Kosenie je taktiež veľký problém hlavne dnes v dobe alergikov –keď som bol primátor, kosili sme 4x do roka, teraz je to podstatne menej.
Či chceme alebo nie, mestá žijú aj z cestovného ruchu a špinavé ulice, odpadky a prekypujúce kontajnery nám na atraktivite nepridajú. Najsmutnejšie je, že si naša mladá generácia a deti zvykajú na život „v špine“ a to je alarmujúce pre našu budúcnosť. Ak vedenie mesta tvrdí, že je mesto vo výbornej finančnej kondícii, nechápem, kde je problém nájsť peniaze na pravidelné upratovanie mesta. Čo sa týka poriadku určite by prispelo aj rozšírenie kamerového systému v centre a na sídliskách a hlavne funkčné verejné osvetlenie –nie je mysliteľné, aby ľudia chodili večer resp. aj v noci z práce po tmavých uliciach.
Mesto musí pravidelne opravovať a udržiavať mestský mobiliár – pozrime sa v akom stave máme lavičky, smetné koše či autobusové zastávky. Často sú to naozaj torzá, ktoré veľmi špatia prostredie. Mesto treba chápať ako veľkú firmu, ktorá potrebuje systém a musí fungovať a rozvíjať sa, lebo inak chradne.
Kvalitné projekty a čerpanie fondov a dotácií by malo byť pre mesto prioritou
Prvé projekty PHARE som realizoval v roku 1992, čiže sa tejto problematike venujem viac ako 25 rokov a viem, že je to náročné, ale často je to jediný spôsob ako urobiť aj v meste väčšie a nákladnejšie projekty inak ako z úverov. Keď som v roku 2007 nastúpil ako primátor, ako jednu z prvých úloh som zriadil Projektový tím na Mestskom úrade, ktorý fungoval a mal výsledky. V rokoch 2007-2010 mesto čerpalo mimorozpočtové zdroje (fondy, dotácie) vo výške cca 9.3 milióna €. Medzi najväčšie a najúspešnejšie projekty v mojom období počítam komplexnú rekonštrukciu ZŠ Rázusova, 100 bytov na Kýčerke, Dom seniorov, Integrované nakladanie s komunálnym odpadom a pod..
“Mesto treba chápať ako veľkú firmu, ktorá potrebuje systém a musí fungovať a rozvíjať sa, lebo inak chradne.
„
Mojim cieľom by bolo maximálne využiť zostávajúce možnosti financovať aktivity mesta z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci aktuálneho programovacieho obdobia 2014 – 2020 a následne od 2021-2027. Podrobnejšie informácie sa záujemcovia môžu dočítať na mojej web stránke, kde sú rozpísané možnosti pre naše mesto. Možností je veľa, len treba vedieť využiť príležitosť a pripraviť kvalitné projekty. Verím, že by sa dali touto formou riešiť napr. rekonštrukcia Palárikovho domu, cyklotrasy, výsadba a údržba parkov a zelene v meste, rozvoj a modernizácia škôl a pod.
Doprava v centre mesta a parkovanie trápi veľa občanov na sídliskách aj v centre mesta
Čadca trpí dopravou a množstvom áut, ktoré denne mestom prejdú. Samozrejme kým nebude dostavaná D3 bude to tu naozaj o nervy. Ale pre odľahčenie dopravy v centre mesta sme hľadali riešenie ešte keď som bol ja primátor a dali sme vypracovať projekt cesty, ktorá by spájala ulicu Slovenských Dobrovoľníkov s ulicou Podjavorinskou – teda bola by to spojnica popod cintorín a nad Kysuckou knižnicou – ale po mojom odchode tento nápad zanikol. Neviem prečo. Cesta by odklonila vodičov, ktorý by išli zo Žiliny na Kýčerku, Sídl. 3, k nemocnici a smer Raková –títo by nemuseli prechádzať cez centrum, čo by značne odľahčilo dopravu a hlavne svetelné križovatky v našom meste. Verím, že táto myšlienka sa opäť oživí.
S dopravou súvisí aj parkovanie a to je u nás systematicky dlhodobo neriešený problém. Asi v roku 2008 som dal vypracovať generel pre Kýčerku a Žarec, kde boli odborníkmi presne určené lokality, kde by bolo možné vybudovať väčšie parkoviská – opäť tento projekt skončil asi v koši po mojom odchode. Keď sa v piatok večer prejdete po Okružnej ulici na Kýčerke alebo zájdete k Čínskemu múru na Žarci, musí Vám byť jasné, že parkovanie je u nás obrovský problém. A centrum mesta ani netreba spomínať.
Lesopark Lány je dnes už minulosťou.Oddychové zóny na sídliskách – lesopark Lány
Lesopark LÁNY vznikol a bol udržiavaný Mestským podnikom služieb počas môjho primátorovania. Ja sám bývam blízko lesa v Martinkovom potoku a viem, že veľa obyvateľov do lesa chodí či už s deťmi alebo venčiť psov, na hríby či prechádzku. Preto mi napadla myšlienka urobiť v lese podmienky na relax – boli tam lavičky, ohnisko, hojdačky pre deti, boli tam vyznačené chodníky a pod. Lesopark Lány sme realizovali po dohode so Štátnymi lesmi, nakoľko táto časť lesa patrí štátu. Žiaľ, za posledných 8 rokov mesto nechalo lesopark v zdevastovanom stave. Prestalo ho udržiavať a čistiť a dnes už lesopark neexistuje.
Mrzí ma to hlavne preto, lebo sa v súvislosti s Čadcou stále hovorí o oddychových zónach, kde by mali byť a podobne....a tam, kde takáto zóna začala vznikať, sme ju nechali zaniknúť. Mne by sa skôr páčil iný postup – vrátiť lesoparku Lány pôvodný vzhľad a ďalej túto myšlienku rozvíjať a tiež nájsť vhodnú plochu pre lesopark aj na sídlisku Žarec. Viete, dnes je veľa mladých rodín, ktoré nechcú s deťmi tráviť čas v nákupných centrách, ale chcú ísť do prírody. Čadca má výhodu, že ju obklopuje krásna príroda relatívne dostupná každému, stačí len pár drobných úprav – lavičky, hojdačky možno náučný chodník a je hotovo.
Pravidelná údržba a zatraktívnenie centrálnych zón a osvetlenie cintorínov
Myslím si, že Čadci veľmi chýba mestský architekt – naozaj dozrel čas, aby sme takéhoto človeka v meste mali. Mestá ako Brezno, Prievidza, Ružomberok a mnohé iné, takúto osobu majú a asi vedie prečo. Občania majú možnosť sledovať aktivity rôznych subjektov, ktoré navrhujú detský park tam, mestskú zeleň onam a aj vedenie mesta často predkladá nápady ako napr. „srdce pre Kýčerku“ a podobné, pre mňa nie veľmi pochopiteľné projekty.
“Čadci veľmi chýba mestský architekt – naozaj dozrel čas, aby sme takéhoto človeka v meste mali.
„
Ja si myslím, že to, kde by bolo najvhodnejšie miesto pre mestský park, alebo ako by celkovo malo vyzerať naše mesto, kde máme rezervy na parkovanie a to hlavne na sídliskách a pod. patrí do rúk odborníka, a tým by mal byť architekt mesta. Čadca a hlavne jej centrum je žiaľ „betónovou plochou“ – máme vydláždenú Palárikovu ulicu, Matičné námestie, priestor okolo fontány a aj Palárikovo námestie. Chýba tu systematický prístup a rozumné riešenia podložené odborníkom, ktorý by sa na naše mesto pozrel komplexne – a to čo najskôr.
Je veľmi jednoduché realizovať rôzne nápady, často podporené aj petíciami a pod., ale často týmto nápadom chýba koncepcia a odborný nadhľad. Podľa môjho názoru centrum mesta potrebuje viac mobilnej zelene a miest na odpočinok a tiež priestor pre detské ihrisko – ale je dôležité to veľmi rozumne a citlivo naplánovať. Smutnou kapitolou je stav našich cintorínov – chýba tam osvetlenie, ktoré sa malo urobiť pri realizácii projektu verejného osvetlenia, treba tam častejšie kosiť, dobudovať oplotenie, urnovú stenu, prípadne aj dom smútku na mestskom cintoríne.
Treba dať občanom dôvod, aby sa na Matičnom námestí aj zastavili.Revitalizácia centrálnej mestskej zóny a Palárikovho domu
Jednoznačne treba revitalizovať Matičné námestie – možno netreba až také veľké a nereálne zásahy ako je vízia nového námestia z dielne súčasného vedenia mesta. Možno treba dať priestor aj mladým architektom, nech sa vyjadria. Matičné námestie – zhromaždovaciu plochu mesto odkúpilo od súkromného vlastníka v roku 2007, kedy som bol primátor –už vtedy som ho pre mesto kupoval so zámerom revitalizovať ho. Určite by pomohla mobilná zeleň, viac kvetov, lavičiek, prípadne pár prvkov pre deti a mamičky.
Treba dať občanom dôvod, aby sa na Matičnom námestí aj zastavili, posedeli si a nielen prebehli cez túto plochu. Palárikova ulica je na tom podobne – možno trochu oživiť a hlavne je veľká škoda, že nové mini Palárikovo námestie je opäť pokryté dlažbou a podľa mňa nezmyselne oplotené a to nespomínam viac menej nefunkčnú fontánu. Tu by mohol byť pekný priestor na posedenie pre malé deti – treba tu inštalovať nejaké detské hojdačky, lebo okrem Vianočných trhov toto námestíčko zväčša zíva prázdnotou. Veľkou výzvou je Palárikov dom, ktorý 8 rokov ostal bez povšimnutia – treba využiť možnosti fondov a dotácii Ministerstva kultúry a tento objekt, ktorý je dôležitou súčasťou histórie Čadce, vrátiť do užívania.
“Prímestské časti majú často pocit, že na ne mesto zabúda. Tento stav by dokázal vyriešiť participatívny rozpočet...
„
Moja predstava by bola urobiť tu krásny priestor pre seniorov – možno denný stacionár a kultúrno spoločenské centrum. Tento dom by si to určite zaslúžil. A samozrejme, aby bolo centrum mesta pekné, musia fungovať základné veci ako je pravidelný odvoz smetí, upratovanie ulíc a starostlivosť o zeleň. My síce teraz máme muškáty zavesené na osvetlení, ale nikto ich nevidí, lebo sú vysoko a zelené ostrovčeky na Palárikovej ulici sú zanedbané a neupravené.
Program podpory seniorom, sociálne slabším a zdravotne znevýhodneným
Celý svoj profesijný život som pracoval v sociálnej sfére. Bol som pri založení Jednoty dôchodcov v Čadci, ktorá dnes má viac ako 300 členov, ktorý žiaľ nemajú vlastný priestor, kde by sa mohli stretávať. Myslím si, že by bolo možné pripraviť projekt na obnovu Palárikovho domu, kde by mohol fungovať stacionár pre seniorov, prípadne ak sa nepodarí predať areál A. Hlinku ( v čo pevne dúfam), realizovať takýto projekt tam. Ako primátor som dbal o to, aby mesto prispievalo na mestskú hromadnú dopravu pre seniorov, ktorí sú na ňu často odkázaní – žiaľ v posledných rokoch sa cena lístkov dosť zvýšila.
Podpora školstva, kultúry, športu a cestovného ruchu
V roku 2009 sa nám podaril projekt za viac ako 1,6 miliónov € na rekonštrukciu Základnej školy Rázusova – takúto rekonštrukciu by si zaslúžili všetky školy v meste. ZŠ Komenského potrebuje nové okná, ZŠ Štefánika novú vývarovňu a pod... Všetky školy potrebujú asistentov pre slabších žiakov a tiež obnovu školských areálov a športovísk. Na plavárni je potrebné dobudovať aj vonkajší bazén pre malé deti, ktorý bol plánovaný v pôvodnom mojom projekte, ale súčasné vedenie ho nezrealizovalo.
Športoviská v našom meste potrebujú veľa pozornosti – treba opraviť mestskú športovú halu, konečne vybudovať cyklotrasu Makov – Čadca a mnoho ďalšieho. Kultúra musí byť aktívne prítomná – bolo by super, ak by sa podarilo vybudovať amfiteáter, resp. niečo pre mladých ľudí, kde by sa mohli realizovať kultúrne podujatia.
Prímestské časti – vlastný rozpočet pre Podzávoz, Milošovú, Čadečku a Horelicu
Prímestské časti majú často pocit, že na ne mesto zabúda. Tento stav by dokázal vyriešiť participatívny rozpočet, čiže vlastný rozpočet pre volebný obvod 1 a volebný obvod 2. Prímestské časti majú svoje špecifické problémy, o ktorých často občania žijúci na sídlisku netušia a tie by si vedeli riešiť spolu so svojimi poslancami. Medzi problémy prímestských častí patrí potreba veľkoobjemových kontajnerov, pravidelná zimná údržba, budovanie ciest a chodníkov aj v odľahlejších častiach, obnova autobusových zastávok a pod.
Čadca nemá mestský rozhlas ako jedno z mála miest
Čadci chýba v prípade akéhokoľvek ohrozenia (živelná pohroma, havária..) možnosť ako informovať okamžite občanov o nebezpečenstve. Okolité obce majú dobudované mestské a obecné rozhlasy – v Čadci aj to, čo v centre mesta fungovalo, zaniklo. Tento projekt mal byť realizovaný súbežne s výstavbou verejného osvetlenia a bol vypracovaný ešte v roku 2009 – ale žiaľ opäť sa novým vedením nerealizoval. Túto funkciu mala a mohla z časti plniť aj mestská televízia VAŠA TV, ktorá je žiaľ v likvidácii a už skoro 8 rokov nevysiela. V prípade akejkoľvek situácie, kedy by bolo potrebné urýchlene informovať občanov, Čadca nemá túto možnosť.
Objednávateľ: JUDr. Ing. Jozef Vražel, Duklianských hrdinov 2660/7, Čadca |
Dodávateľ: Petit Press a. s. Lazaretská 12, IČO: 35790253
Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ. Viac informácií na:https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf
