Denne sa stretáva aj s funkcionármi ostatných športových klubov, a tak dokonale pozná športovú problematiku. V prípade, že bude zvolený za poslanca Mestského zastupiteľstva v Čadci, práve šport bude jeho prioritou. Rozprávali sme sa s Danielom Romanom...
Futbal v Čadci vediete už tri roky. Pamätáte si ešte, prečo prišlo k tejto spolupráci a vybrali ste si práve futbal?
- Tých dôvodov bolo viac. Jedným z nich bol fakt, že v mládežníckych kategóriách hráva aj môj syn a už predtým som v čadčianskom klube asi štyri roky fungoval ako vedúci mužstva. Trošku som tak nahliadol do problematiky, ktorá tu bola. Klub bol zadlžený, chýbali peniaze, celkovo to nebolo dobre usporiadané. Chcel som to zmeniť a aj to bol dôvod, prečo som sa rozhodol prijať funkciu prezidenta klubu. Prioritným cieľom bolo zmeniť chod klubu k lepšiemu.
“Celkovo sa chod klubu zastabilizoval. Peniaze sú stále problematické.
„
Podarilo sa vám to? Ako je na tom teraz futbalový klub?
- Či sa mi to podarilo, to musia posúdiť iní. Ale ja si myslím, že sa za tie roky urobilo kus práce. V prvom rade sa odkúpila tribúna od súkromného vlastníka, vybudovali sa nové šatne pre hráčov domácich ako aj hostí, ktorí tu prídu na majstrovské zápasy. Zrekonštruovali sa sociálne zariadenia, urobili sa nové kancelárie. Celá tribúna sa v interiéri dala do chodu tak, aby spĺňala aj tie najprísnejšie kritéria. Určite to nie je optimálne, chcelo by to zmenu z vonkajšej strany. Viem, že sa to plánuje v ďalšom období. Celkovo sa chod klubu zastabilizoval. Peniaze sú stále problematické. V čase, keď som do klubu nastúpil, sme mali dotáciu 9 600 eur. Dnes dostáva futbal 76 500 eur. Nie je to ani málo, ani veľa, nakoľko už tri roky musíme splácať aj dlhy po predchodcoch. Snažíme sa klub zastabilizovať tak, aby bol úplne bez dlhov. Ale to ešte nejaký čas potrvá, asi tak rok – dva.
Aký vzťah má k futbalu samospráva? Funguje spolupráca mesta a klubu?
- Áno, mesto je hlavným sponzorom. Treba spomenúť aj Mestský podnik služieb, ktorý nám výrazne pomáha. Zabezpečuje hospodára, kosenie, zakúpil nám novú kosačku, požičiava nám valec na úpravu ihrísk. Z toho vychádza, že mesto má záujem o futbal v meste, ale aj celkovo o šport.
Určite ste v kontakte aj s ostatnými športovými klubmi. Nestretávate sa s výčitkami, že futbal dostáva viac financií ako ostatné kluby?
- Podľa toho, čo viem, niektorí možno sú trošku nahnevaní. Ale, berme to tak, že futbal je najmasovejším športom. Po nás je stolný tenis, s funkcionármi tohto klubu som často v kontakte. Veľa sa rozprávame o chode klubov a myslím, že sami uznali, že chod futbalového klubu je naozaj náročný. Treba si uvedomiť, že okrem A mužstva musíme financovať aj všetky mládežnícke celky. Či už U19 alebo U17, ktoré hrajú druhú najvyššiu slovenskú ligu. Ďalej U15 a U13, ktoré takisto pôsobia v druhej lige. Klub reprezentuje aj U13 B, títo chlapci hrajú štvrtú ligu. Máme aj dve družstvá prípraviek, o ktoré sa takisto musíme starať, zabezpečiť im trénerov a ostatné veci. Podporujeme aj Horelicu – Čadcu B. Z dotácie im hradíme všetky zberné faktúry. Jednoducho, peniaze sú využité účelovo tam, kde majú ísť. Celkovo na chod klubu potrebujeme naozaj 100 000 eur.
Viac financií potrebujú určite všetky športové kluby. Je to dôvod, prečo ste sa rozhodli kandidovať na poslanca Mestského zastupiteľstva v Čadci?
- Áno, je to jeden z dôvodov. Vidím, že šport v meste má zmysel a budúcnosť. Či už futbal, pingpong, karate, výsledky má aj atletika. Sám som tu v 80-tych rokoch trénoval atletiku, bol som členom TJ ZZO Čadca. K športu mám veľmi blízko a určite to je jeden z hlavných dôvodov, aby som pomohol športu v Čadci.
Aké sú deti? Treba ich viac motivovať k športu ako v minulosti? Predsa len, dnešné technológie, telefóny, počítačové hry sú veľkým lákadlom...
- Určite, keď si to porovnám s našim obdobím, je to až neuveriteľné. My sme vždy pred panelákom hrávali futbal, hokej, tenis, behali sme, boli sme stále vonku. Deti takzvanej novej generácie viac inklinujú elektronike, mobilom, sociálnym sieťam, kde často športujú, ale skôr imaginárne. Aj v školách mierne zanedbávajú telesnú výchovu. Je to poznať na deťoch, ktoré k nám chodia na nábor a hlásia sa na futbal. Veľa z nich treba naozaj doslovne učiť správne behať, aby mohli začať hrávať futbal. Ale to nie je len v mestách, ale aj na dedinách, kde majú problém nazbierať ročník a prihlásiť ho do súťaže. V útlom veku je to najmä o rodičoch, aby svojím spôsobom usmernili. Rodičia sú hlavným prínosom pre deti. Deti trošku občas vymýšľajú, to všetci vieme. Keď ich ten rodič navedie na právnu cestu, tak to môže mať zmysel.
Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ. Viac informácií na:https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf
