Dňa 25. októbra sa v knižnici uskutočnil odborný seminár „Vznik ČSR. Štátotvorný proces a jeho zavŕšenie“, organizovaný v spolupráci s Kysuckým múzeom v Čadci. Odborné príspevky predniesli historici Tomáš Adamčík a Alojz Kontrik.
Seminár priniesol mnoho zaujímavých informácií a zaujal študentov Strednej odbornej školy drevárskej a stavebnej z Krásna nad Kysucou i čitateľskú verejnosť.
Bábätká z čadčianskej pôrodnice 51. Čítajte Vedúci oddelenia spoločenských vied a fondov, historik Tomáš Adamčík vo svojom príspevku priblížil udalosti, ktoré predchádzali vzniku ČSR. Boli to predovšetkým snahy Slovákov žijúcich v zahraničí, v USA i v Londýne, ktoré vyústili do Clevelandskej dohody, Pittsburskej dohody, Washingtonskej deklarácie a podnietili i vznik Československej národnej rady v Paríži.
V tejto súvislosti vyzdvihol podiel významných osobností, ktoré ovplyvnili dejinný proces v Európe, a to predovšetkým Tomáša Garriqua Masaryka, Milana Rastislava Štefánika, Eduarda Beneša či Vavra Šrobára. Nezávisle od vyhlásenia Československej republiky dňa 28. októbra 1918 v Prahe, bola v Martine dňa 30. 10. 1918 podpísaná Martinská deklarácia, ktorou sa deklarovalo založenie Slovenskej národnej rady. Hlavnými iniciátormi tohto aktu boli Matúš Dula, Samuel Zoch, Andrej Hlinka, ale i 200 ďalších významných osobností kultúrneho a spoločenského života.
V rokoch 1918 – 1919 preberala SNR správu nad úradmi, vznikali funkcie povereníkov a formovali sa miestne národné gardy. Koniec 1. svetovej vojny a vznik nového štátu sa však nezaobišiel bez ľudských obetí. O situácii na území Kysúc oboznámil študentov historik a etnológ Alojz Kontrik. Medzi vojakmi 71. pešieho pluku, ktorý bol nasadzovaný do prvej línie, bolo veľa Kysučanov – rovnako ako vo vzbure pri Kragujevaci i v Československých légiách v Rusku. V období rozpadu Rakúsko-Uhorska nastal chaos a bezvládie, uhorské vojská, ale i rôzne ozbrojené bandy útočili a strieľali na civilistov.
Na územie Kysúc si robili nároky i Poliaci a mali záujem predovšetkým o obce hovoriace goralským nárečím. V Čadci bol napokon zriadený Vojenský barakový tábor a situácia sa postupne stabilizovala. Dňa 4. 11. 1918 bol založený Miestny národný výbor, ktorý sa hlásil k rezolúcii Slovenského ústredného národného výboru. Medzi prvých funkcionárov nášho mesta v novom štáte patrili Rudolf Mater, Ferdinand Hirsch a Viliam Janota. Seminár, organizovaný pri príležitosti 100. výročia vzniku ČSR, splnil svoje poslanie a bol dôstojným príspevkom k mnohým celoštátnym akciám a kultúrnym aktivitám. Odborní lektori Kysuckého múzea v Čadci, pán Tomáš Adamčík a pán Alojz Kontrík, svojimi zaujímavými príspevkami priblížili účastníkom tieto zaujímavé informácie a prispeli k rozšíreniu ich vedomosti o historických udalostiach, ktoré ovplyvnili storočný dejinný proces i našu súčasnosť.
Autor: helena Pagáčová
